Priaznivci karavaningu víkendujú v Piešťanoch

Do Piešťan si prišli spestriť voľné chvíle starší, ale aj tí neskôr narodení. "Mladí si v súčasnosti kúpia obytné autá a idú do Francúzska, či Talianska. Klasický karavaning ich už asi nebaví.", povedala nám Anna Zhánělová z Caravan clubu Šumperk.
V susednom karavane počúvala náš rozhovor Jana Jelenová, ktorá sa hneď zapojila do debaty. „My s manželom chodíme po Slovensku a Čechách už od ´84-ho. Náš prvý karavan zložil manžel vlastnými rukami. Približne 10 rokov však jazdíme v novom.“

Príbytok manželov Jelenovcov si ich priatelia určite zmýliť nemôžu . Nad vchodom visí výstražná dopravná značka s vyobrazeným jeleňom. Dokonca sa nám majiteľka karavanu predviedla vo svetri s rovnakým zvieracím vzorom.
Na sobotný deň a večer pripravili bratislavskí karavanisti pre všetkých program plný zábavy a hier. Deti aj dospelí si zmerali svoje sily v disciplínach ako hádzanie šípok na terč, strieľanie zo vzduchovky, či skákanie cez prekážky.









Rozprávali sme sa aj aj s Vladimírom Ščepkom, prezidentom Caravan clubu Slovenskej republiky. Ten moderoval celé zábavné sobotné popoludnie.
Pán Ščepko, vidím, že sa tu v Piešťanoch poznáte s každou posádkou karavanu, s rodinami, ktoré sem pricestovali.
– Je to tak. Keď sa prejdeme po kempe, zistíte, že sa z každým pozdravíme.  Poznáme sa už niekoľko rokov. Tu nefunguje žiadne vykanie, oslovujeme sa familiárne, všetci si tykáme.
Ako si spomínate na Vaše začiatky? Kedy ste začali s karavaningom?
– Vždy ma bavila mototuristika. Začal som chodiť na motorke a spávať pod stanom. Keď som sa oženil a mali sme deti, zistil som že nám stan už nevyhovuje. Karavanistika musí človeka chytiť.  Na mieste, kde odparkujete, kde zostanete stáť, tam ste doma.  
– Môj prvý karavan som postavil sám. Mali sme malú dielničku a tam sme zostavili náš prvý mobilný dom podľa vzoru zo zahraničia. Bola to maličká skladačka, a hoci som už v tom čase mal dve deti, spoločne s nimi a manželkou sme boli v tom malom karavane úplne v pohodlí.
Pamätám si – kempovali sme na Južnej Morave a zastihla nás veľká búrka. My sme zostali pekne v suchu a teple, no pre tých, ktorí stanovali, to nebol príjemný zážitok.
Spomeniete si na Vašu prvú cestu do zahraničia?
 – S karavanom sme sa vybrali do Bulharska. Na túto cestu, ktorú sme absolvovali Škodovkou 110 nikdy nezabudnem. Deti boli už väčšie, takže aj oni si niečo pamätajú a mali zážitok s tejto cesty. Išli sme dva dni tam a dva dni späť.
Samozrejme pravidelne sme chodievali na víkendy do Čiech, a potom sme začali cestovať do Maďarska a Bulharska a ostatných európskych štátov.
Čo Vám teda viac vyhovuje, bývať v dome, v byte alebo v karavane?
– To je veľmi dobrá otázka. (smiech) Ide hlavne o to, že keď bývate v karavane, všetko máte „po ruke“. Napríklad v Chorvátsku, sa ráno oblečiete do plaviek, večer sa vrátite do karavanu, osprchujete sa a idete spať. Je to veľká  romantika. Človek to musí zažiť na vlastnej koži, nedá sa to opísať.
Kam sa chystáte po stretnutí v Piešťanoch?
– Najbližšie stretnutie bude v Chorvátsku. Chodieva tam približne 400 karavanov a je to veľmi pekná akcia. Po návrate organizujeme letné stretnutie tu v Piešťanoch, potom ideme na Český národný zraz, ďalej do Poľska, do Maďarska a sezónu ukončíme opäť v Piešťanoch, takže máme pestrý program.