Piešťanskí stavitelia: JÁN GAŽI

  • História
  • 8. júna 2009, 10:20
  • Autor:Ľubomír Mrňa

PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu.

Rozsah školenia architektov je dostatočne široký, aby dovolil absolventovi spoločensky užitočnú sebarealizáciu i v oblastiach mimo vlastnej architektonickej tvorby. Slovami známej Werichovej piesne: „Ten umí to a ta zas tohle a všichni dohromady udělají moc…" Navyše, ak by sme smeli parafrázovať doznanie jedného z významných architektov dvadsiateho storočia Adolfa Loosa, niekedy je najužitočnejším skutkom architekta to, že nič nepostaví.
Ján Gaži sa narodil 30. mája 1927 v Košiciach. Absolvent štúdia architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave prišiel, po nedlhej zastávke vo Vysokých Tatrách, do Piešťan, kde na prahu šesťdesiatych rokov podnietil vznik Projektového strediska pre Československé štátne kúpele a žriedla na Slovensku, ktoré potom viedol i po jeho začlenení do Študijného, typizačného a vývojového ústavu pre výstavbu zdravotníckych zariadení (STVÚZ) Praha a nakoniec do Zdravoprojektu Bratislava.
Koncom šesťdesiatych rokov sa pričinil o konštituovanie Útvaru hlavného architekta mesta (ÚHA) pri Mestskom národnom výbore (MsNV) a stál na jeho čele až do osudového rozhodnutia, keď dobrovoľne rezignoval na akékoľvek ďalšie aktivity. Dokonal v noci z 20. na 21. februára 1978 v Piešťanoch.

Ing. arch. Ján Gaži sa priradil k architektom, ktorí dávali prednosť vytváraniu podmienok pre tvorivú prácu kolegov, pred sebarealizáciou v architektonickej tvorbe. Obe spomenuté zakladateľské iniciatívy sa i po jeho smrti ďalej rozvíjali, množili, zreli. V desaťročiach pred zmenou politickej situácie v Novembri 1989, ktorá umožnila návrat podmienok pre rozvoj súkromnej projekcie, v Piešťanoch postupne alebo aj paralelne fungovali ateliéry či projektové strediská STVÚZ, Zdravoprojektu, Slovenského výskumného a vývojového centra urbanizmu a architektúry (CUA), Stavo-projektu, Hydrostavu, Kovoprojekty, Poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu a ďalších.
Plamienok zažatý pri vzniku ÚHA nezhasol ani po pretvorení Mestského národného výboru na Mestský úrad (MsÚ) a, hoci v iných podmienkach a pod iným názvom, stále horí a vytrvalo sa usiluje presviedčať o svojej opodstatnenosti. Ak bez investora (stavebníka), projektanta (architekta, autora) a staviteľa (realizátora) je profesionálna výstavba sotva mysliteľná a tobôž uskutočniteľná, potom účasť stavebného úradu v procese výstavby, hoci dôležitá a žiaduca, nie je bezpodmienečne nepostrádateľná. Stavebné úrady nevznikli z nevyhnutnosti, ale sú dôsledkom rozumnej, uvážlivej legislatívy. Nevstupujú do stavebného procesu ako jeho bezpodmienečne nutná zložka (peniaze, návrh, uskutočnenie projektu), „iba" stanovujú podmienky (regulatívy) výstavby, povoľujú, usmerňujú a kolaudujú stavbu.
Táto činnosť môže vykazovať celú škálu odtieňov, od spoločensky užitočného a principiálne čistého vystupovania, zameraného na dodržiavanie zákona ku prospechu tvorby optimálneho životného prostredia, až po tupú obťažujúcu byrokraciu. Útvar hlavného architekta, ako kultúrna nadstavbová zložka stavebných úradov, by mal a aj môže vniesť do rutinnej administratívnej činnosti prvok osvieteného nadhľadu. V tejto úlohe ÚHA, nech už sa v toku času toto pomenovanie akokoľvek menilo, načim hľadať Gažiho odkaz, naplnenie jeho úsilia.
Nemožno nevidieť, že najmä v prvých rokoch po príchode do Piešťan sa usiloval byť užitočný i písaným slovom. Šíril osvetu predovšetkým prostredníctvom Kúpeľného časopisu Piešťany, kde bol roky členom redakčnej rady, v ktorej reprezentoval ešte iba vznikajúcu, stále nesformovanú komunitu architektov bývajúcich a pracujúcich v Piešťanoch.
Jeho články o prebiehajúcich i pripravovaných stavebných aktivitách v meste nadobudli s odstupom času hodnotu dokumentov, informujúcich do podrobností o udalostiach, ktoré neraz prehliadol aj úradne ustanovený mestský kronikár. Pri všetkom odstupe, ktorý si architekt Gaži udržiaval od autorskej účasti na architektonickej tvorbe, podujal sa osobne riadiť vyhotovovanie realizačného projektu na nový hudobný pavilón v parku pri Kúpeľnej dvorane, čo napokon spôsobilo určité zjednodušenie tvaru navrhnutého autorkou, mladou bratislavskou architektkou Líviou Móryovou.
Nie však v takejto oblasti treba hľadať Gažiho prínos pre mesto. Naozaj prínosné zostávajú jeho zakladateľské aktivity, kľúčové pionierske iniciatívy. Bol obdarený schopnosťou byť prvým v rade, byť vlajkonosičom pri prinášaní podnetov. Nevedno, či poznal vyššie spomenutý Loosov výrok, chcel byť v súlade s ním čo najužitočnejší, a preto sa neusiloval sám vytvárať architektonické diela určené na realizáciu. Objektívne však treba uznať, že od čias, keď začal budovať podmienky pre prácu kolegov chcejúcich stavať, sa obec architektov v Piešťanoch udomácnila a dáva o sebe vedieť.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava