Príde k nám vlna parkovacích domov?

U prítomných však vyvolal otázky o súčasnej situácii. Ako bude čeliť mesto preplneným cestám pri Auparku? Bude znovu prejazdná Rázusova ulica? Neuvažuje samospráva o stavbe parkovacieho domu? Čo so zápchami na Krajinskej? Dočkáme sa nového premostenia Váhu? Po odpovede sme si zašli na piešťanskú radnicu.
Rázusova zapadá do pešej zóny
„Prvý generel, kde boli pomenované problémy, úskalia aj termíny, kedy a ako by sa mali riešiť, poslanci vzali na vedomie v roku 1993," hovorí vedúca referátu územnej správy mesta Jana Vítková. „Podľa toho aj ideme, hoci sú to náročné veci, vstupujú do nich vlastnícke vzťahy a rôzne spoločenské zmeny." Pri aktualizácii územného plánu v roku 2006 najviac podnetov občanov dostali k doprave. Preto sa radnica rozhodla dať vypracovať odborníkom aktuálny návrh generelu dopravy.

J. Vítková hovorí, že verejné prerokovávanie malo plány predstaviť verejnosti a pozbierať dopyty od občanov. K otázke prejazdnosti Rázusovej ulice (medzi Námestím slobody a Winterovou) vysvetľuje: „V územnom pláne je vedená ako pešia zóna od roku 1998. Aj keď ešte fungovala pre dopravu, speli sme k tomu, že ju zatvoríme."
Dôvodom bola aj základná škola, ktorú medzičasom zrušili. „Dnes je v budove opäť škola, i keď vysoká," pokračuje vedúca referátu, „Rázusova by však mala zostať súčasťou pešej zóny." Po dokončení stavieb na bývalom trhovisku, polyfunkčných domov pri hoteli Satelit či promenády na Nitrianskej, by ulica zapadla ako posledná časť do skladačky zóny pre peších, hoci zatiaľ po nej jazdia mestské autobusy. I keď územná architektka je za vylúčenie áut, tvrdí, že otvorenie pre dopravu záleží od toho, na ktorú stranu sa priklonia misky váh. „Momentálne máme asi rovnaké množstvo podnetov za aj proti," dodáva.
Parkovací dom mesto nepostaví
Parkovací dom síce autori generelu neplánovali, mesto sa ale podľa Jany Vítkovej tejto myšlienke nebráni. Záleží od podnikateľského nápadu. „Stále čakáme, že po vlne čerpacích staníc, apartmánových a polyfunkčných domov prídu investori aj s takouto aktivitou," vraví. V minulosti mali vraj vybraných viacero miest.
Jedným z nich je aj dnešné veľké parkovisko pri Krajinskom moste na Nálepkovej ulici, ktoré leží na mestských pozemkoch. „Riešili sme túto plochu, ale je príliš cenná na to, aby tu bol iba parkovací dom. Mohli by na nej vzniknúť aj ďalšie služby," dopĺňa vedúca referátu. Podľa nej by nielen stavba, ale aj prevádzka krytého parkoviska bola príliš finančne náročná. Ak by vodiči platili za parkovanie priveľa, mohlo by sa stať, že by dom nevyužívali, lebo situácia s parkovaním zatiaľ nie je v meste vyslovene kritická.
Tunel do Červenej veže nie je reálny
Kritickým miestom je však už niekoľko rokov Krajinský most a cesta s rovnakým názvom. Iba rozšírenie mosta podľa Jany Vítkovej neobstojí. „Ak by sme ho aj rozšírili, neodklonila by sa doprava cez mesto, naopak, záťaž by sa ešte zvýšila," myslí si. Návrh už niekoľkokrát zaznel a skúmali ho odborníci, ale zastavila ich Červená veža. „Urobiť tunel do Červenej veže je nereálne a museli by sme sa napojiť na trasu do Topoľčian buď cez Banku, alebo Ratnovce.
Obyvatelia nechcú prieťah, ktorý by im išiel rovno cez dedinu, majú domy nalepené priamo na komunikácii, stavajú sa nové," krúti hlavou územná architektka. Jedinou možnosťou aj podľa Beaty Palkechovej z oddelenia dopravy zostáva pôvodná myšlienka južného obchvatu Piešťan. Začínal by na hranici bývalého sadu záhradníckej školy za poliklinikou, zdvíhal by sa do výšky po násypoch a okolo Rekreačnej ulice cez Lodenicu by už viedol po estakádach nad úrovňou cesty.
„Na druhý breh Váhu by vychádzal približne v oblasti parkoviska pred bývalým kúpaliskom Sĺňava." Krajinská cesta však patrí do kompetencie Trnavského samosprávneho kraja. Ten koncom minulého roku schválil len peniaze na vypracovanie nového projektu, a tak otázka, kadiaľ nový most povedie a či sa ho Piešťany vôbec dočkajú, zostáva stále otvorená…