Primátorovi darovali štyri vetry Zélandu

V sviatočných čiernych odevoch, s úsmevmi na tvárach a s prekrásnymi ručne zhotovenými príveskymi zo zeleného polodrahokamu, ale aj z morských mušlí pôsobili v zasadačke mestského úradu exoticky.

S primátorom i vedúcou referátu kultúry, Martou Mrázikovou komunikovali uvoľnene a priateľsky. 

Zaujímala ich nielen slovenská história, ale najmä vývoj kultúry na našom území. Boli zvedaví, či sa slovenská kultúra neustále vyvíja, alebo ostala zakonzervovaná v pôvodnej podobe – ako ju prezentujú naši folkloristi. 

Maori si veľmi vážia prírodu. Uctievajú vodu ako symbol života. Aj preto v nich vzbudila obdiv naša liečivá vajcovka. V maorskej kultúre sa totiž pri zoznamovaní s cudzím človekom nepýtajú odkiaľ pochádza, ale položia mu otázku: "Aká je tvoja rieka?"Našinec by im teda odpovedal: "Moja je Váh!"

Hostia darovali primátorovi mesta a šéfke kultúry štyri keramické guľaté píšťalky, v ktorých tamojší umelec ukryl zvuky novozélandských vetrov – južného, severného, východného a západného. Členova maorského folklórneho súboru  Te Ranga Tumua pochádzajú zo západnej časti Nového Zélandu, takže jedna píšťalka ujúkala melódiu ich rodného vetra.
Okrem toho odovzdali predstaviteľom mesta biele talizmany z mušle morského živočícha, ktorými obdarovávajú významných a vzácnych ľudí. Potom zatancovali svojmu hostiteľovi špeciálne tance. Prvý pôsobil mierumilovne, láskavo a priateľsky, ale pri druhom človeku naskakovali zimomriavky.

V tme a plápolaní ohňa by sa ich výkrikov a zlovestne vyzerajúcich tvárí našinec určite aj zľakol  a vzal nohy na plecia. Na strach však nebol dôvod. Po tanci zvedavé maorské ženy aj muži vyšli na balkón, pretože ich zaujímal výhľad na Námestie slobody. Počas celej návštevy sa neustále usmievali a šírili okolo seba príjemnú pohodu. Tú chcú na Slovensku rozdávať prostredníctvom svojho folklóru a gastrošpecialít celé štyri mesiace na farme Nový Zéland za Modrovou.