Trpíte depresiou?

Našťastie, takéto príznaky ani zďaleka nestačia na stanovenie tohto skutočne závažného ochorenia. Ako sa teda prejavuje pravá depresia? Kedy a prečo vzniká? Ako sa lieči?
 Depresia je charakterizovaná ako neprekonateľný pocit zvyčajne neodôvodneného smútku. K jej ďalším charakteristickým príznakom patria strach, napätie, neschopnosť tešiť sa, neprimeraná únava, poruchy koncentrácie, zabúdanie, úplná nechuť k práci, až pocit neschopnosti akejkoľvek činnosti. Býva tiež prítomná plačlivosť, podráždenosť, bezdôvodné „výbuchy zlosti", výkyvy nálady, poruchy spánku – spavosť počas dňa, alebo naopak, nočná nespavosť. Chorého môže trápiť i bolesť hlavy, zvýšené potenie, búšenie srdca, nechutenstvo a následné chudnutie, ale môže mať aj nadmernú chuť do jedla a priberať. U ťažkých a neliečených prípadov sa pridávajú nutkavé myšlienky, ktoré majú zvyčajne smutný a nepríjemný obsah. Neraz sú to dokonca nutkavé myšlienky o samovražde.
Príčiny depresie sú rôzne. Práve podľa príčiny ich rozdeľujeme na takzvané „endogénne", čiže vnútorné depresie, kedy sa nezistí žiadna vonkajšia príčina. Medzi ne radíme aj popôrodné depresie v období dojčenia. Významnú úlohu pri ich vzniku zohráva genetická dispozícia. Druhú, veľkú skupinu tvoria takzvané „exogénne", reaktívne depresie, kedy vonkajším spúšťacím faktorom vzniku môže byť intenzívny stres (napríklad pri ťažkom ochorení alebo úmrtí blízkej osoby), vážny úraz (predovšetkým, ak ide o úraz hlavy), zistenie nádorového ochorenia, nespavosť, prepracovanosť, nepriaznivá a neriešiteľná sociálno-ekonomická situácia, zlé medziľudské vzťahy či už v rodine, alebo v zamestnaní, nadmerný konzum alkoholu, užívanie drog, ale aj mnohé ďalšie príčiny. Pri vzniku exogénnej depresie zohráva významnú úlohu psychická odolnosť jedinca, ktorá je u každého človeka značne individuálna.
Skutočnosť, že jednou z organických, či lepšie povedané biochemických príčin depresie, je nedostatok serotonínu – „hormónu dobrej nálady", bola potvrdená len asi pred dvadsiatimi rokmi, avšak znamenala radikálny obrat v možnostiach liečby tohto vážneho a nebezpečného ochorenia.
Hovorí sa, že depresívny pacient je nešťastný a trpí, ale často spolu s ním utrpenie prežíva aj jeho najbližšie okolie, teda zvyčajne rodina. Jedným zo skrytých nebezpečenstiev tohto ochorenia je, že sa včas nezistí. Za jeho príznakmi chorí, ale aj ich príbuzní, zozačiatku zvyčajne hľadajú rôzne iné ochorenia. Dôležité preto je, aby sa pacienti o týchto problémoch porozprávali so svojím praktickým lekárom. Ten včas určí diagnózu, ako aj stupeň jej závažnosti. Práve podľa stupňa závažnosti odborníci určia adekvátnu liečbu, ktorá je tým efektívnejšia, čím skôr sa ochorenie zistí. Významnú rolu v liečbe hrá aj psychohygiena, o ktorej pacienta poučí lekár. Moderná farmakoterapia dnes už vo väčšine prípadov umožňuje pacientom trpiacim depresiou viesť plnohodnotný osobný, spoločenský aj profesionálny život.