Kozmonaut Gorbatko: V iných galaxiách život existuje

  • Piešťany / Spravodajstvo
  • 31. mája 2009, 10:30
  • Autor:A. Drahovská/J. Beňačková-Štefečková

Kozmonaut Viktor Gorbatko, ktorý sa na let do vesmíru pripravoval v jednom tíme s legendami sovietskej kozmonautiky Gagarinom, Nikolajevom či Titovom, prišiel spolu s manželkou Allou v prvej polovici mája na liečenie do piešťanských kúpeľov. Na Slovensku je opäť po šiestich rokoch a okrem oddychu ho sem priviedla aj záľuba v zbieraní známok. Bývalý letec a kozmonaut totiž vedie Ruský zväz filatelistov a pri oboch svojich pobytoch u nás sa zúčastnil na výstave známok v Nitre. V jeho zbierke prevažuje tematika vesmírnych letov. Pri rozhovore sa podelil s nami o svoje spomienky na Jurija Gagarina, prvý let do kozmu i nedosiahnuté méty.

 Predstavovali ste si už ako malý chlapec, že budete letcom či kozmonautom? Kedy ste si vlastne uvedomili, čím chcete byť?
– Narodil som sa na Kubáni v Krasnodarskom kraji. Keď ho cez vojnu na pol roka obsadili fašisti a ich lietadlá nás bombardovali a robili nálety, želal som si, aby sa už nič podobné neopakovalo, chcel som ochrániť oblohu. Po strednej škole som išiel na špeciálny vojenský výcvik a stal som sa letcom.
Prípravu na let do vesmíru ste absolvovali spolu s Jurijom Gagarinom. Ako si na neho spomínate?
– Bol to veľmi dobrý človek, kolega, kamarát, veliteľ. Zhovorčivý, mal rád deti, ľudí, miloval život. Nikdy mu sláva nestúpla do hlavy a neochorel na „hviezdnu chorobu".
Ako vyzerá vesmír, keď sa naň pozeráte z paluby kozmickej lode?
– Keď som letel po prvýkrát a náš koráb sa oddelil od svojho nositeľa, bolo to práve v čase, keď na Zemi bola tma a vo vesmíre ešte svietilo Slnko. Pri tej rýchlosti z neho odpadli častice a v lúčoch zapadajúceho slnka žiarili rovno pred nami. Vtedy som si na okamih pomyslel: „To sme už tak blízko pri hviezdach?" Samozrejme, vedel som, že vesmírne planéty sú oveľa ďalej, ale tie častice vyzerali ako hviezdy. Z kozmu sú hviezdy lepšie vidno ako zo Zeme, ale záleží na tom, na ktorej strane sa nachádzate, na tienistej strane zemegule žiaria, no na slnečnej sú len slabo viditeľné.
Čo ste cítili pred letom do vesmíru? Nemali ste strach?
– Nie, nemal. Pripravovali nás tak, aby sme si verili a ja som naozaj veril, že všetko dobre dopadne. Bol som vo vesmíre trikrát a moje tri lety sa naozaj dobre skončili, hoci sme museli riešiť aj všelijaké problémy.
Ako vysoko ste sa dostali?
– Dosiahli sme výšku 380 až 400 kilometrov. Plný oblet Zeme nám trval 89 minút. Keď ešte existoval Sovietsky zväz, nad jeho územím sme leteli najdlhšie, ale napríklad na prelet z Južnej Ameriky do Afriky nám stačilo desať minút. Žiaľ, na Mesiac som sa nedostal. Absolvoval som prípravu, ale potom mesačný vesmírny program zrušili.
Okrem zmareného letu na Mesiac bolo ešte niečo, čo ste chceli dosiahnuť a nemohli?
– Ľutujem, že som sa nedostal do vesmíru aj po štvrtýkrát. Letel som v rámci programu Interkozmos s vietnamským kozmonautom a chcel som aj s ďalším kolegom z Mongolska. Roky som totiž viedol Zväz sovietsko a neskôr rusko-monogolského priateľstva.
Nosili ste si so sebou nejaký talizman, niečo na ochranu?
– Nie, nič také. Ale hoci na stanici Saľjut, kde sme pracovali, nám nič nehrozilo, pri letoch do voľného vesmíru sme išli do veľkého neznáma, a tak som si brával so sebou aj vojenskú pištoľ.
Myslíte si že existuje vo vesmíre aj iný život?
– Veľa a dlho som o tom rozmýšľal. Myslím, že aj keď nie v našej slnečnej sústave, niekde v iných galaxiách inteligentná forma života určite existuje.
Viktor Gorbatko sa narodil v roku 1934. Ako 25-ročného letca ho výberová komisie odporučila do úplne prvej skupiny sovietskych kozmonautov. Trvalo však až desať rokov, kým sa mu podarilo vyletieť ku hviezdam. V roku 1969 sa stal členom posádky Sojuzu 7, ktorá mala odstrániť technické problémy ďalšieho korábu – Sojuzu 8. Svoj ďalší let absolvoval už ako veliteľ v roku 1977 na Sojuze 24 a strávil približne 17 dní na vesmírnej orbitálnej stanici Saľjut 5.
Jej úlohou bolo najmä urobiť snímky Zeme z vesmíru. Tretí a poslednýkrát sa do kozmu dostal v roku 1980, opäť ako veliteľ posádky. Počas druhej svetovej vojny začal zbierať známky a v súčasnosti je prezidentom Ruského zväzu filatelistov. Za najcennejšie vo svojej zbierke považuje známky a obálky s podpismi svojich kolegov z vesmírnej stanice Saľjut 5 a 6.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava