Odpad zo stavby Auparku vozia na čiernu skládku

Iniciátorom petície prekáža hluk, prach a majú obavu, aby ukladaním ťažkých kusov betónu a asfaltu nedošlo k zosuvu pôdy. Tvrdia, že skládka je nepovolená a odpad môže byť nebezpečný pre životné prostredie. Predtým bolo v lome smetisko, hojne zásobované najmä miestnymi Rómami. Parcely na tomto území vlastnia a časť majú v prenájme od Slovenského pozemkového fondu dvaja občania Ratnoviec, Milan Jurčák a Tomáš Kizek.
Plánujú novú cestu
T. Kizek tvrdí, že povolenie na skládku nepotrebujú, lebo do bývalého lomu neukladajú odpad. „Vozíme tam materiál na recykláciu, ktorý tvorí betónová sutina, štrk a hlina. O dva týždne sem prídu recyklačné linky, ktoré rozdrvia väčšie kusy.“
So svojím spoločníkom majú v pláne bývalý kameňolom zasypať a vybudovať tu cestu. Okolie chcú zrekultivovať a ohradiť. „Odviezli sme odtiaľ kopu smetí. Keď predtým bývali tí, čo sa sťažujú, tridsať rokov v blízkosti smetiska, to im neprekážalo?“ pýta sa.
Nebezpečenstvo zosuvu pôdy podľa T. Kizeka nehrozí, lebo podložie susedného kopca je kamenné. Myslí si, že celý problém vznikol, lebo niekto má záujem o kúpu pozemkov a chce im prekaziť zámer postaviť nové domy nad lomom, na území zvanom Kosenice.
Obaja spoločníci tu vlastnia parcely, a keďže sa k nim nemali ako dostať, problém chceli vyriešiť cestou zo sutín Auparku.
Vytrhli im tŕň z päty!
Starosta obce Martin Adamča o ukladaní stavebného a cestného odpadu do bývalého lomu vie. Prvýkrát vydal súhlas za obec v máji minulého roku, s termínom ukončenia do augusta 2008. Druhým súhlasným stanoviskom z 15. apríla tohto roku predĺžil lehotu skladovania sutiny do decembra 2010.
„Lokalita je evidovaná na geofonde ako stará environmentálna záťaž,“ vysvetľuje, „hneď vedľa žijú miestni Rómovia, ktorí nám tu vyrábali také neúnosné skládky, že sme sa obávali, že sa tam niečo udeje. Aj sa udialo, dvakrát rozsiahly požiar. V lete sa to zasa hmýrilo potkanmi.“
Keď mu Tomáš Kizek s Milanom Jurčákom oznámili, že chcú túto lokalitu rekultivovať, vytrhli vraj obci tŕň z päty. Starosta vraví, že na tieto pozemky vozia len bezpečný odpad, štrk, piesok a hlinu.
Pred dvomi týždňami obaja aktéri požiadali aj o povolenie terénnych úprav s termínom do konca tohto roku. V žiadosti uvádzajú, že „po zavezení bývalej skládky inertným odpadom tu zostanú spevnené plochy so sadovými úpravami“. M. Adamča ich podľa jeho slov upozornil, aby veľké kusy betónu rozdrvili a asfalt zrecyklovali.
Fond skládku nechce
Časť parciel v lokalite má v správe Slovenský pozemkový fond (SPF). S Milanom Jurčákom a Tomášom Kizekom uzavrel v roku 2007 zmluvu o ich prenájme. Tibor Pethö, riaditeľ regionálneho odboru SPF, situáciu vidí ako porušenie zmluvy.
„O ukladaní odpadu nás nikto neinformoval. S nájomníkmi sme sa dohodli, že na pozemkoch môžu vykonávať nepoľnohospodársku činnosť.“ Podľa neho obratom vyzvú oboch aktérov, aby skládku z pozemkov odstránili. „Ak to neurobia, vypracujeme návrh na odstúpenie od zmluvy.“
Aupark mal recyklovať na stavbe
Skládky odpadu povoľuje Obvodný úrad životného prostredia. Vedúca odboru odpadového hospodárstva Eva Peterková nám povedala, že povolenie vydávajú iba na novovznikajúce skládky. Územie v Ratnovciach pozná a vraví, že na katastri je evidované ako stará environmentálna záťaž, to znamená aj skládka odpadu.

„Bolo tam smetisko, ktoré mali na svedomí najmä v susedstve žijúci Rómovia. Smeti sem ukladali už asi štyridsať rokov.“ Ak majitelia pozemkov budú navozený odpad recyklovať či robiť terénne úpravy, mali by podľa nej spracovať projekt a vyžiadať si ich vyjadrenie k záťaži na životné prostredie. Asfalt musia odviezť na riadenú skládku.
O tom, že do Ratnoviec vozia sutinu z Auparku, E. Peterková nevedela. „Auparku sme dali súhlas len na recykláciu odpadu priamo na stavbe, o Ratnovciach sme nehovorili.“
Odpad ide do Ratnoviec
Hovorca HB Reavis Group, ktorý Aupark stavia, Roman Karabelli, však potvrdil, že odpad zo stavby končí v Ratnovciach. „Pozostáva zo zeminy a zvyškov asfaltového a betónového povrchu odstráneného v rámci prípravy územia pre výstavbu nákupno-zábavného centra Aupark.
Naša spoločnosť poverila na základe zmluvného vzťahu svojho subdodávateľa Trnavskú stavebnú spoločnosť, aby odpad v súlade s platnými predpismi zlikvidovala alebo zrecyklovala.“ Podľa Karabelliho mali informácie, že Trnavská stavebná spoločnosť (TSS) dostala povolenie od obce Ratnovce k recyklácii odpadu v ich katastri. Generálnym riaditeľom TSS je spomenutý Tomáš Kizek, jeden majiteľov a nájomcov pozemkov.
Inšpektorát vec preverí
Iniciátori petície poslali sťažnosť aj na Inšpektorát životného prostredia v Nitre. Vedúca odboru odpadového hospodárstva Kyra Červenková zatiaľ o nej nevedela, ale ak príde, tak ju preveria. „Posudzujeme, či naozaj ide o takzvaný ostatný odpad, ktorý je možné ho použiť na rekultiváciu, nepredstavuje záťaž pre životné prostredie a neobsahuje nebezpečné látky.“
K. Červenková hovorí, že odpad treba prednostne využiť, a ak to nie je možné, uložiť ho na riadenú skládku. „Majitelia územia by mali mať vypracovaný projekt nakladania s odpadom, ktorý by pripomienkovali všetky potrebné úrady a tiež vlastníci susedných nehnuteľností. Nemalo by sa to robiť živelne.“

Na úradníkov sa sťažujte ministerstvu

Čo by mali robiť občania, ktorí majú podozrenie, že v ich okolí vzniká nepovolená skládka stavebného odpadu? Opýtali sme sa Jána Vanína z komunikačného odboru ministerstva životného prostredia: „O uložení stavebného odpadu rozhoduje miestne príslušný stavebný úrad a určuje podmienky.
Prvostupňovým orgánom, ktorý vydáva povolenie na prevádzkovanie riadenej skládky odpadu, je obvodný úrad životného prostredia. Občania môžu podať podnet aj na Inšpektorát životného prostredia. Ak nie sú spokojní s postupom úradov, treba poslať sťažnosť na odbor rezortnej kontroly ministerstva."