Piešťanskí stavitelia: ALEXANDER GLAUS

  • História
  • 19. mája 2009, 18:51
  • Autor:Ľubomír Mrňa

PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu.

„Pre existenciu kúpeľného miesta je zeleň životne dôležitá, lebo vytvára celok po stránke estetickej i zdravotnej. Samotná predstava kúpeľného miesta je predovšetkým park s okolitou zeleňou, s lesom a prírodnými liečivými zdrojmi.
"Návštevník ako i pacient strávi najväčšiu časť dňa v parkoch alebo v inej prírodnej časti kúpeľného miesta. Vyhľadáva v nej kľud alebo i rozptýlenie a oddych po namáhavej celoročnej práci a s použitím prírodných liečivých zdrojov i prinavrátenie strateného zdravia. Preto vytváranie kúpeľných parkov si vyžaduje dôsledný prieskum života, prevádzky a požiadaviek na zeleň a s ňou spojené úpravy."Týmito slovami sa roku 1962 záhradný architekt Alexander Glaus zdôveril v Kúpeľnom časopise Piešťany (č. 4/1962, s. 68 – 69) so svojim názorom na význam kúpeľných parkov a vôbec zelene v kúpeľnom prostredí.
Park nie je budova – flóra sa mení neporovnateľne dynamickejšie ako neživé zložky prostredia – a myslieť si, že momentálne štádium je konečná, trvalá, fixovaná podoba, je mylné.
Hádam najhúževnatejšie, najzreteľnejšie si uchovávajú formu z doby svojho vzniku trvanlivé neživé zložky úpravy parkového parteru (chodníky s pevným povrchom alebo aspoň s pevnými obrubami), drobná architektúra (altánky, pergoly, fontánky, múriky), lavičky a pod.

Takéto prvky vypovedajú o autorovi parkových úprav – o záhradnom architektovi – pre laikov azda najzrozumiteľnejšie, ale bez spolupôsobenia so zeleňou by stratili zmysel.
V citovanom článku Zeleň a kúpeľné mestá sa A. Glaus zmienil aj o podmienkach, v ktorých na začiatku šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia na Kúpeľnom ostrove pracoval: „Nakoľko nebola hneď známa presná zástavba a etapizácia výstavby, ktorú uvádzal smerný územný plán, výsadby sa uskutočňovali v rozsahu niekoľkých tisícov stromov listnatých a ihličnatých so zámerom rozšírenia zelene na ostrove v prírodne krajinársky park.
Stávajúci porast topoľových monokultúr napravo a naľavo od Dominovej aleje zaujal pracovníkov kúpeľov, že po rekonštrukcii na kúpalisku Eva prikročilo sa k úprave cca 4 ha parku za Dominovou alejou. Bola to šťastná myšlienka pracovníkov št. kúpeľov.
Veď za posledných niekoľko desaťročí sa u nás nezaložil taký rozsiahly park, ktorý spolu so započatou druhou stranou Dominovej aleje, za Pro patriou meria cca 8 ha." Zdôrazňoval význam otvárania výhľadov do „najbližšieho okolia a krajiny" i úlohu vytvárať „voľné priestranstvá i intímne zákutia." Snažil sa uchrániť a oživiť hodnoty reliktu lužného lesa a zapojiť ich do svojho konceptu.
Bezpochyby, korene cieľavedomej parkovej tvorby v Piešťanoch tkvejú v dobe už dávno pred Glausom. Spomeňme priekopnícke úsilie cieľavedomých zakladateľov parkov v devätnástom storočí, spomeňme i neanonymné návrhy školených profesionálov J. Heina a W. Röhnicka z rokov 1911 na napokon neuskutočnenú parkovú úpravu v okolí hotela Slovan; nemalo by sa zabúdať na užitočnosť voľakedajšej funkcie hlavného záhradníka piešťanských kúpeľov, akým bol napr. J. Janszky (+1940), ktorého hrob na cintoríne na Bratislavskej ceste podáva informáciu o vážnosti takého postavenia. Mnohých by bolo hodno spomenúť.
Alexander Glaus sa narodil 3. februára 1920 v Banskej Štiavnici. V rokoch 1941 – 1943 získal vzdelanie v odbore záhradnej architektúry na uznávanej technickej odbornej škole v Berlíne-Zahleme.

Uplatnil sa ako pedagóg – učil na stredných záhradníckych školách v Modre a Malinove – i ako vyhľadávaný projektant. Ako zamestnanec bratislavského Stavoprojektu riešil významné sadovnícke úlohy, medzi ktorými nechýbali ani náročné rekonštrukcie historických parkov (Rusovce, Antol a i.), ani generely mestskej zelene (napr. pre Bratislavu) a Stavoprojekt poskytol zázemie aj jeho autorskej – projektovej a realizačno-dozornej – činnosti v slovenských kúpeľoch Sliač, Trenčianske Teplice, Bojnice a, samozrejme, Piešťany.
V čase, keď učil na záhradníckej škole v Malinove, študovala tam Soňa Švecová, neskôr uznávaná piešťanská sadová odborníčka, vysokoškolsky vzdelaná záhradná architektka, ktorá prevzala po ňom pochodeň a prospešne nielen pre piešťanské sady ďalej rozvíjala jeho odkaz. Pritom vždy s úctou a obdivom spomínala a spomína na tohto svojho učiteľa. A za toľké roky už i jej úsilie má pokračovateľov.
Stromy rastú dlho a kto ich sadil, sa nie vždy dožije uspokojenia z pohľadu na nestrnulú zrelosť svojej predstavy. Záhradný architekt Alexander Glaus zomrel 8. novembra 1992 v Bratislave. V parkoch, ktorým pomáhal vzniknúť, návštevníci i pacienti – ako kedysi napísal – naďalej vyhľadávajú „kľud alebo i rozptýlenie a oddych…"
A hoci nazývať záhradného architekta staviteľom nie je terminologicky správne, jeho vplyv na formovanie životného prostredia nezaostáva za vplyvom staviteľa. O nezaostávajúcej užitočnosti Glausovej tvorivej činnosti zaiste netreba pochybovať

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je pondelok 26. septembra. Tento deň je Európskym dňom jazykov a Svetovým dňom mlieka v školách. Meniny má Edita.
  • 25.09.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Niektoré samosprávy skrášľujú svoje najnavštevovanejšie ulice a pešie zóny kvetinovými inštaláciami zavesenými na verejnom osvetlení, iné sa venujú len tradičným…
  • 25.09.2022, 23:01
  • Piešťany / Spravodajstvo
Dnes je streda 28. septembra. Tento deň je Svetovým dňom besnoty, Svetovým dňom za právo vedieť a Medzinárodným námorným dňom…
  • 27.09.2022, 22:40
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 27. septembra. Tento deň je Svetovým dňom cestovného ruchu a Dňom železničiarov. Meniny má Cyprián.
  • 26.09.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
utorok, 27. septembra 2022
Meniny má Cyprián, zajtra Václav