Zašlá sláva a luxus bufetu Lido

Čo je však azda ešte horšie, Lido je v posledných rokoch akousi spiacou princeznou, akoby si nikto neuvedomoval, o aký výnimočný areál neďaleko centra mesta ide.
Posledným, kto sa snažil túto lokalitu aspoň trochu povzniesť, bol Peter Prištic. Medzi prašným futbalovým ihriskom a mostom vybudoval drevenú haciendu, ktorej centrom bola maringotka s výčapným pultom.
Postupne k nej pribúdali ďalšie prístrešky a lavice. Cez víkendy si hostia dokonca užívali koncerty kapiel z Piešťan aj okolia, a aj keď bol bufet zatvorený, ohnisko a stoly s lavicami na okolí sa dali využiť stále. Krátko po zrušení prevádzky však aj tie padli za obeť ohňu a nedostatku dreva, ktoré opekači v núdzi uprostred leta vedia oceniť. Nasledujúci rozhovor však nemá byť odstrašením, ale inšpiráciou pre niekoho, kto sa rozhodne Lido opäť trochu povzniesť.
Kedy ste bufet Lido otvorili a aké formality tomu museli predchádzať?
– Uvažovať som o tom začal asi v roku 1998 a zrejme v roku 2000 sme to otvorili. Pozemok od špicu po prašné futbalové ihrisko sme si prenajali od kúpeľov. Museli sme sa oň starať, pravidelne kosiť a strihať kríky, udržiavať poriadok a čistotu. Ďalšou podmienkou bolo, že sme museli preinvestovať určitú sumu a každý rok areál o niečo obohatiť. Priviedli sme tiež do areálu elektriku a vodu.
Kadiaľ ste viedli káble a vodovod?
– Vodu sme brali z mestského vodovodu, potrubím popod most. Na elektrinu sme sa pripojili v Dome umenia, kde sme mali vlastné hodiny. Stálo nás to asi 500-tisíc korún v tej dobe.
Začali sme s bufetom, ktorý bol v 13-metrovej maringotke. Postupne sme to rozšírili o terasu, pribudla ďalšia maringotka ako kuchyňa a plechová garáž ako sklad. Neskôr sme vybudovali detské ihrisko, prístrešok pre hudobníkov, ohnisko na opekanie.
Rozšírili sme futbalové ihrisko a vedľa neho sme plánovali aj pieskovú pláž na volejbal a nohejbalové ihrisko. Zrealizovali sme však len cyklotrialovú dráhu pod valom, dnes je už zarastená.
Mali ste nejaké podmienky od povodia Váhu, týkajúce sa stavieb?
– Podmienka bola jediná – v čase záplavy všetko vypratať. Sledovali povodňový plán a vždy nám zahlásili, že ide veľká voda. Tú prvú informáciu sme mali aj tri dni vopred, potom ak veľká voda naozaj šla, tak sme mali pár hodín na evakuáciu.
Vtedy sme rýchlo vynášali stoly hore na val a maringotku sme dávali pod vtedajší „húpací" most, kde bola v bezpečí, lebo tam voda nikdy nevystúpila. Skutočnú povodeň sme tam však mali iba raz. Vyniesli sme vtedy hore stoly aj s výčapom, tam sme čapovali a sledovali, čo sa deje. Povodie Váhu nám vyšlo v ústrety, boli radi, že sa o areál staráme.
Akú kapacitu mal bufet vo svojej záverečnej fáze a koľko ľudí ste zamestnávali?
– Posedieť si u nás mohlo asi 300 hostí. Zamestnával som štyroch pracovníkov a dvoch brigádnikov. Otvorené sme mali vždy dovtedy, dokedy chceli hostia. Nemohli sme však rušiť nočný pokoj. Z kúpeľov sa na nás často sťažovali, že robíme hluk, no skôr my sme počuli hudbu z Grandu, ako oni našu, pretože neskoro večer sme hrávali len, keď akciu schválilo mesto.
Kedy ste s prevádzkou bufetu skončili a prečo?
– Na jar v roku 2005. Kúpele nám oznámili, že nesúhlasia s prevádzkou bufetu. Môj spoločník, ktorý mal na starosti zmluvy a byrokraciu, zrejme zabudol zaplatiť nájom za pozemok za uplynulý rok – 3000 korún. To však bol zrejme len formálny problém, pretože keď sme aj zabudli, bez problému by sme nájom doplatili.
Podľa Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany vašu prevádzku ukončil regionálny úrad verejného zdravotníctva. Mali ste problém s hygienikmi?
– Hygienici u nás boli, aj našli nedostatky, ktoré nám uložili odstrániť. Odstránili sme ich a to je všetko.
Ako dlho trvala na Lide sezóna?
– Od Veľkej noci do októbra. Stratové podnikanie to nebolo. S novým vedením kúpeľov som však zatiaľ o znovuobnovení prevádzky nerokoval. Je kríza a treba si každú investíciu rozmyslieť. Z toho, čo som investoval a vybudoval pred rokmi, mi totiž nezostalo nič. Všetko bolo veľmi rýchlo „rozobrané"…

Povodie Váhu nie je proti, je za!

Podľa Milana Koščála, riaditeľa miestnej správy Slovenského vodohospodárskeho podniku, by sa Povodie Váhu obnoveniu prevádzky na Lide nebránilo, dokonca by k podobnému zámeru boli ústretoví. „Podobný podnik by privítali najmä vodáci, pretože Váh je špecifický tým, že keď ho splavujete, nemáte si kde pri vode dať guláš či pivečko.
Takúto prevádzku by sme aj sami ako vodáci privítali. Muselo byť však ísť o dočasnú stavbu a Vodohospodársky podnik by za žiadne riziko dotyčnému podnikateľovi neručil. Poskytli by sme mu len súčinnosť a povodňový plán, aby vedel, kedy sa očakávajú zvýšené prietoky," povedal na margo znovuobnovenia bufetu na Lide Milan Koščál.