Piešťanskí stavitelia: MICHAL M. SCHEER
PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu.
Tvorba architekta M. M. Scheera, podobne ako architektonická tvorba A. Szőnyiho, vytvárala akýsi most medzi medzivojnovými a povojnovými budovateľskými aktivitami v Piešťanoch. Roku 1937 postavili podľa jeho návrhu puristický dvojpodlažný obytný dom na Kukučínovej ulici č. 14, ale zanedlho potom predstavitelia nového režimu na Slovensku jeho možnosti voľne pracovať na dobu svojej vlády radikálne obmedzili. Priestor pre slobodnú tvorbu sa Scheerovi znovu otvoril až po nastolení mieru.
Ešte v roku skončenia druhej svetovej vojny, dňa 21. októbra 1945, vstúpilo do platnosti rozhodnutie SNR o povýšení Piešťan na mesto, od roku 1956 existoval Štatút kúpeľného mesta Piešťany a ešte v tom istom roku dostali Piešťany svoj prvý Smerný územný plán (SÚP) a s ním sa nasmerovala fáza plánovitého rozvoja kúpeľného mesta (v období medzi svetovými vojnami usmerňovali rozvoj Piešťan regulačné plány).
Na čele početnej skupiny spracovateľov SÚP, ktorý platil v Piešťanoch do roku 1973 (obr. viď PT 39/2008), bol architekt Michal Maximilián Scheer. Roku 1984, keď sa uskutočnila v Spoločenskom centre kúpeľov veľká retrospektívna výstava jeho diela, si najvyšší predstavitelia mesta uctili autora udelením pamätnej medaily.
Vypracovaniu SÚP predchádzala Scheerova účasť vo verejnej súťaži na Centrum kúpeľov (1955), za ktorú získal I. cenu. Nedlho po schválení SÚP – už roku 1959 – sa stalo kultúrnou udalosťou otvorenie letného prírodného divadla („amfiteátra") v mestskom parku neďaleko Grand hotela Slovan.
Na návrhu, ktorý pozoruhodne citlivo rátal so zapojením reliktnej zelene pôvodného lužného lesa do architektonicky formovaného priestoru, s M. M. Scheerom partnersky spolupracoval architekt Jaroslav Rajchl (*1926).
Žiaľ, skaza pozoruhodného „amfiteátra" pokračovala oveľa rýchlejšie, ako sa stihli aktivizovať iniciatívy smerujúce k jeho začleneniu medzi kultúrne pamiatky SR. Z približne rovnakej doby, ako bol „amfiteáter", je aj realizácia rodinného domu na Šafárikovej ulici č. 7, ktorou sa uzatvoril zoznam Scheerových prác v Piešťanoch.
Michal Maximilián Scheer sa narodil 7. januára 1902 v Považskej Bystrici v mnohodetnej rodine ako posledný z jedenástich detí. V rokoch 1912 – 1919 sa vzdelával na reálnej strednej škole v Žiline, medzi rokmi 1919 – 1925 navštevoval odbor pozemného staviteľstva a architektúry na Nemeckej vysokej škole technickej v Brne.
Jeho najvýznamnejšími pôsobiskami bola pred vojnou Žilina a po vojne Nitra. Ovenčený radom pôct, vyznamenaní, ocenení zomrel 9. februára 2000 v požehnanom veku 98 rokov.
Pre Piešťancov povšimnutiahodnú spomienku na architekta Scheera zanechal jeho blízky spolupracovník a obdivovateľ profesor Martin Kusý: „… nech už bolo akokoľvek – nikdy som ho nepoznal zlomeného, kapitulantského, znechuteného, ale práve naopak, poznal som ho ako húževnatého, cieľavedomého tvorcu, ako vzorového pracovníka-budovateľa nového životného prostredia realizovaného s obzvláštnou intenzitou v mestách Žilina, Ružomberok, Nitra, Piešťany a Nové Zámky.
Do tváre týchto slávnych miest vpísal svojim tvorivým koncepčným zásahom a výtvarným prejavom architekta, od urbanistických konceptov cez rôzne druhy stavieb až po ich interiér a design, charakteristické črty…"
Nuž, z jedného z „týchto slávnych miest" sa významná charakteristická črta – prírodný „amfiteáter" – vytratí asi nadobro. A to napriek tomu, že zvyšok letného prírodného divadla bol začiatkom roka 2009 pojatý do Zoznamu nehnuteľných pamätihodností mesta s odôvodnením, že je to: „Objekt v pamiatkovej zóne, navrhnutý na zápis do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR…"
