Háj, devečko, háj, staváme ti máj…

  • Nezaradené
  • 2. mája 2009, 11:32
  • Autor:Jarmila Hluchová

Ako kultúrny jav so špeciálnym významom a symbolikou boli máje známe už v antike. Rimania, Etruskovia a mnohé iné staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami.

V stredovekej Európe stavali máje ako prejav úcty a žičlivosti pred kostol či radnicu. V 15. storočí nadobudlo stavanie májov dokonca právny význam ako prísľub budúceho manželstva.
Sľub bol daný bez svedkov, no máj sa chápal ako jeho verejné potvrdenie. Postupom času sa obyčaj stavania májov vykryštalizovala do troch podôb.
V prvom prípade staval máj mládenec dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem. V druhom prípade stavali mládenci máj spoločne všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili podľa vek dospelosti a treťou možnosťou bolo stavenie mája všetkým dievčatám, ale ak malo dievča svojho mládenca, jej máj sa od iných odlišoval.
Na postavenie mája sa používali vysoké stromy rozlíšené podľa miestnej tradície – jedle a borovice na Myjave či v Hornej Strede, breza na Hubine a v Piešťanoch, agáty v Malženiciach.
Ozdobené boli papierikmi z krepového papiera, stuhami, šatkou i fľašou pálenky alebo vína. V niektorých dedinách sa dokonca mládenci pretekali v šplhaní k vrcholcu obecného máju a často si kvôli úspešnosti natierali chodidlá a dlane smrekovou živicou.

Výrazný vplyv na životnosť obyčaja stavania májov mali od 18. storočia opakované vrchnostenské zákazy výrubu stromov nariaďované v rámci celkového úsilia o racionálnejšie hospodárenie s lesmi. Nie vždy bol ale zákaz rešpektovaný.
Termín stavania májov sa postupne ustálil na predvečer 1. mája. Najprv postavili máj pred krčmu – na mieste, kde sa konala prvá májová zábava, potom pokračovali k jednotlivým domom.
Máje mládenci stavali zväčša v noci a na druhý deň v rámci obchôdzky s muzikou navštevovali domy dievčat. V Trakoviciach to ale muselo byť až po polnoci, lebo inak by ľudia povedali, že sú to „apríle". Nejedna dievka v noci nespala a striehla celá rodina.
Tam, kde mali pyšnú dievku, kládli na komín handrových panákov, aby im ráno dobre dymilo a gazdom napriek vyniesli na strechu stodoly voz, či pred dom postavili „suchár" – vyschnutý strom.

V 30. rokoch 20. storočia zvyk stavania májov postupne zanikol, stavali sa už len máje pred hostincom a niektorému dievčaťu postavili na posmech pred dom „pandrlláka" alebo „vechet (slama) na ožechu" (palica na otĺkanie orechov). Koncom mája, na Ducha, sa máje snímali – „válali, ohrávali". Súčasťou tohto zvyku bola znova obchôdzka po domoch, pohostenie a záver slávnosti tvorila zábava.
Stavanie májov sa postupom času a zmenou spoločenských podmienok v obciach i mestách obmedzilo počtom na niekoľko stromov v obci, väčšinou šesť. Štyri sa postavili ku kostolu a dva k hostincu.
Postupne sa upustilo aj od tohto zvyku a v obci sa stavia jeden máj na centrálnom priestranstve, čím sa zmenil celkový význam tohto obyčaja. V období socializmu sa máj stal symbolom sviatku práce.
Máje stáli pred väčšími podnikmi a závodmi i v ich areáloch, často ozdobené farebnými žiarovkami. Aj táto doba však už pominula. V posledných rokoch dochádza k oživovaniu tohto zvyku v našom meste a okolí.

0 Shares

Najnovšie správy

Vpredu aj vzadu hasičské autá a medzi nimi pestrý pelotón cyklistov. Na dvojkolesové tátoše nasadli v rámci nesúťažnej disciplíny BOVO…
  • 28.09.2022, 23:02
  • Kultúra a spoločnosť / Región
Dnes je štvrtok 29. septembra. Meniny má Michal, Michaela.
  • 28.09.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 29. septembra 2022
Meniny má Michal, Michaela, zajtra Jarolím