James R.S.B. Jackman: Keď bolí koža a štípu kosti… Iba pre ten úsmev I.

  • Nezaradené
  • 28. apríla 2009, 12:19
  • Autor:James R.S.B. Jackman

Chcem zahodiť môj strach. Strach zo zamilovania sa. Slovíčko milujem pre mňa znamená strašne veľa. Neviem, to povedať človeku ku ktorému to necítim. A ešte som to ani nikdy nespravil. V najväčšej opitosti, triezvosti proste nikdy. Je to niečo, pre mňa nepredstaviteľné. Nevedel by som sa sám na seba pozrieť. Za jednu z najpodstatnejších vecí považujem úprimnosť. Vo vzťahu, medzi kamarátmi, alebo len tak.

V tom čase, období, som ako vždy znudene sedel na nete. Na chate len tak vypisujem moje obľúbené vety na plochu. A v tom sa mi ozvala ona! Že tajné. Ahoj … a tak. Nevedel som kto to je. Známa, pekná tvár mladej ženy. Tvrdila, že je moja suseda. Takú susedu, by som si predsa pamätal! Po chvíli som zistil, že je to Sany! Nepočul som o nej asi dva roky. Ani som nevedel, že existuje. Že tu býva. Naposledy som ju videl asi keď v podstate dedila moju brigádu.  Z plochy sme sa presunuli na RP. A odtiaľ na icq. Skvelá baba. Bolo to vidieť na prvý pohľad. S úsmevom na tvári som si s ňou písal asi tri, štyri hodiny. A nechcel prestať. Každú minútku som čakal čo odpíše. A bolo vidieť, že aj ona. Ubehlo to strašne rýchlo. Dohodli sme sa, že pôjdeme spolu na druhý deň von! Bol  som rád. Tešil som sa. Nepoznal som aká je. A bude to pre mňa príjemný rozptyl. Z toho bordelu čo mám. Tak aj bolo. Bolo mi skvelo a mal som si s ňou čo povedať. Vtedy som si uvedomil, že som na prvom rande v živote, čo nemyslím na sex. Áno priznávam vždy na to myslím. Kto nie? No vtedy som myslel na ňu. Myslel som na to ako sa cíti. Na to ako sa má. Čo sa ešte o nej dozviem. Obaja sme boli taký strnutý. Nikto nevedel čo má od toho čakať. Nevedel, že čo sa stane ďalej, ale asi ani moc neriešil. Boli sme ako z dvoch iných svetov. Každý mal svoj. Každý bol iný. A každý považoval ten svoj za zaujmavý. Jeden pre druhého sme si pripadali zaujmavo! Aspoň mne to tak pripadalo. No neprekážalo nám to nejako. Skvelý večer. Dohodli sme sa opäť. Hneď na druhý deň.

Ako zistíme, že toto je žena, partnerka na vzťah? Možno to celý život beriem, až moc vážne. Možno mám pocit, že keď si nejakú nájdem má to byť na celý život. Ale nejde predsa o to? Možno si to človek nepripúšťa, ale vždy hľadá to čo mu najviac vyhovuje. Blízkeho človeka s ktorým chce vydržať dlho, alebo na celý život! Malo by to inak zmysel? Pretože nikdy som nechcel priateľku, takú ktorú prvú uvidím. Ja som mal svoj ideál a aj stále mám. A neupustím od neho. Pre mňa to je žena, mladá slečna s ktorou si rozumiem. Žena pri ktorej sa cítim sám sebou. Žena, o ktorej viem, že keď jej poviem čokoľvek tak sa ma posnaží pochopiť, pomôcť mi. Nie pre to, že musí, ale preto, že ma má rada. Miluje. Žena, ktorá nechce, aby som bol smutný.

Prechádzali sme sa spolu asi šesť, sedem hodín. Premrznutý. No stále sme si mali čo povedať. Bola úžasná. Síce sa ma hanbila. Ale bolo vidieť, že to prekonáva. Sem tam jemný úsmev. Letmí dotyk. Nápadné gestá, ktoré majú vyzerať nenápadne…

Kedy je správny čas na prvú pusu? Z filmov vieme, že je to na prvom druhom rande. Je to vtedy, keď ich ideme odprevádzať domov? Vtedy keď sa stretnú naše pohľady? Vtedy keď to nečaká? Neviem. No ja som to spravil, až pred domom. Pred jej domom! Cítil som sa výborne. Cítil som dotyk jej pier. Vsunutie jej jazyka do mojich úst. Vzájomné trenie. Bozkávala sa výborne. Už strašne dlho som nenašiel babu čo sa takto bozkáva. Cítil som jej chuť. Skvelú chuť.  A zo zavretými očami som si vychutnával ten krátky bozk. Chcel som ešte. Nechcel prestať. No odišla domov.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 9. decembra. Tento deň je Medzinárodným dňom boja proti korupcii. Meniny má Izabela.
  • 09.12.2022, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 9. decembra 2022
Meniny má Izabela, zajtra Radúz