Tomáš Košút mieri do prvého mužstva Sparty

Pred piatimi rokmi prestúpil z PFK do Nitry a dnes len máloktorý piešťanský fanúšik vie, že ako hráč juniorov Sparty Praha je kapitánom slovenskej reprezentácie do 19 rokov. To je pádny dôvod na to, aby sme ho čitateľom Piešťanského týždňa bližšie predstavili.
Tomáš, spomínate si ešte na svoje futbalové začiatky v rodných Piešťanoch?
– Čoby nie, veď to nebolo až tak dávno. Začínal som ako šesťročný v prípravke u trénera Jozefa Špitalského. V Piešťanoch som hral do leta 2004, keď som ako mladší dorastenec prestúpil do Nitry. S tamojším FC som získal aj dva tituly majstra Slovenska, jeden v mladšom a druhý v staršom doraste.
Pod Zobor ste však odchádzali ešte ako žiak základnej školy…
– Áno, no deviatu triedu som už chodil v Nitre, kde som pokračoval aj v štúdiu na športovom gymnáziu. Tento rok ma čaká maturita.
V Nitre ste však boli sám, bez rodičov, Ako ste si zvykali?
– Začiatky boli ťažké, no aj vďaka spoluhráčom som sa rýchlo prispôsobil.
Vieme o vás, že v Nitre ste sa dlho neohriali a po troch rokoch ste odišli do pražskej Sparty. A čo škola?
– Na tej sa nič nemení. Vďaka pochopeniu tamojších profesorov mám individuálny študijný plán a tento rok budem na Športovom gymnáziu v Nitre maturovať. Musím však študovať to, čo mi dajú, nemôžem si vyberať.
Väčšina športovcov nemyslí na budúcnosť a pokiaľ sa to dá, chce sa venovať iba svojmu športu. Ako je to vo vašom prípade?
– Na rozdiel od iných si uvedomujem, že futbal nebudem hrať naveky. Navyše, môže prísť zranenie a je po kariére. Moje zameranie na športovom gymnáziu v Nitre je všeobecné, bez ďalšieho uplatnenia.
Aj preto by som chcel mať niečo v rukách, aby som sa mohol po skončení aktívnej činnosti v živote uplatniť. Chcem preto vyštudovať diaľkovo v Bratislave vysokú školu. Buď súkromné právo alebo psychológiu.
Ako sa vám darí v pražskej Sparte?
– Zatiaľ sa nesťažujem. Hrám za starší dorast, ktorý vedie českú ligu. Trénujem však aj s juniorkou, v ktorej pôsobili aj slovenskí reprezentanti Karol Kisel a Marián Had. Práve cez juniorku vedie cesta do „áčka" Sparty, do ktorého by som sa chcel čo najskôr dostať. Pár tréningov som už s „áčkom" absolvoval.
Aké sú v Prahe v porovnaní s Nitrou tréningové podmienky?
– To sa nedá vôbec porovnávať. Napríklad trénujeme na Strahove, kde bývali voľakedy spartakiády. Je tam vedľa seba až deväť futbalových ihrísk, nechýba ani centrum na regeneráciu a voľný čas.
Aký je váš denný tréningový režim?
– Vstávam pomerne skoro, už o ôsmej. Doobeda je na programe prvý tréning, potom máme spoločný obed aj s chlapcami z „áčka". Popoludní je na programe druhý tréning a po jeho skončení sa idem niekedy s chalanmi zabávať alebo sa učiť.
Chodíte na zápasy „áčka" Sparty?
– Samozrejme. Dostávame vstupenky nielen na každý jeho zápas, ale aj na stretnutia českej reprezentácie.
Ktoré zápasy sú z vášho pohľadu v Prahe naj lákavejšie?
– Samozrejme, že sú to tradičné derby so Sláviou. Tie majú osobitný náboj, preto sú nezabudnuteľné.
Videli ste aj niektoré zápasy Sparty v Lige majstrov?
– Áno. Zážitkom sú hlavne tie, na ktorých je vypredané a na štadióne je 25-tisíc divákov.


Sledovali ste aj kvalifikačný duel Česko – Slovensko?
– Videl som ho v televízii. Zápas sa mi však páčil, lebo naši chlapci ho hrali so srdcom a zaslúžene vyhrali.
Máte aj svoj futbalový vzor?
– Z českej ligy je Řepka a zo zahraničných hráčov Talian Cannavaro.
O Řepkovi však nechodia dobré chýry, je vraj nedisciplinovaný…
– Tomáš je síce prchký a nedáva si servítku pred ústa, no je to výborný futbalista. Svedčí o tom aj fakt, že si zahral za West Ham United a Fiorentinu. Dosiahol toho veľa.
Rátate s tým, že si ešte niekedy zahráte aj na Slovensku?
– Na to mám ešte čas. Najskôr by som chcel skúsiť zahraničie. Zahrať si buď v anglickej, alebo španielskej lige. Na anglický štýl futbalu mám aj fyzické predpoklady a mohol by som sa presadiť tvrdosťou i rýchlosťou.
Sú typy obrancov, ktorí to hrajú „od podlahy", vy však medzi nich zrejme nepatríte…
– To nie. Snažím sa riešiť situácie rozumom, a nie hrubou silou. Keď však treba pritvrdiť, nemám s tým problém.
Máte aj svoje športové zásady? Ak áno, aké?
– Nehľadám jednoduchšiu, ale zložitejšiu cestu k úspechu. Viem, že ten sa nerodí ľahko. Aj preto si na tréningoch pridávam niečo navyše.
Doteraz ešte nebola reč o reprezentácii. Kedy ste v nej začínali a koľko zápasov so štátnym znakom na prsiach ste odohrali?
– V reprezentácii som začínal ako 15-ročný u trénera Petra Poláka na turnaji v Poľsku. Prešiel som všetkými mládežníckymi kategóriami a doteraz mám na svojom konte 50 reprezentačných zápasov.
S kým si najviac rozumiete v slovenskej reprezentácii?
– S Róbertom Valentom, s ktorým sme spolu prišli do Sparty z Nitry. S ním som jeden čas aj býval. Ako spoluhráči sa však stretávame každý deň.
Ste kapitánom reprezentačnej „devätnástky". Ako ste sa k tejto pocte dostali?
– Kapitánsku pásku som prevzal hneď po príchode do devätnástky a dôveru trénerov mám stále.
Ako hodnotíte dva prípravné zápasy s Írskou republikou?
– Keďže tréneri skúšali aj ďalších hráčov, ešte nie sme dostatočne zohratí. Stretávame sa raz za dva mesiace a káder sa často obmieňa. Aj preto to herne ešte nie je ono. Verím, že v kvalifikácii o postup na ME už budeme v Anglicku zohratí a bude sa nám dariť. Musíme však hrať s oveľa väčším srdcom než proti Írom.
Veríte, že Slovensku sa podarí z tejto ťažkej kvalifikačnej skupiny postúpiť?
– V druhej fáze kvalifikácie už niet ľahkého súpera. Nás čakajú okrem domácich Angličanov aj Škóti a Bosna a Hercegovina. Ak chceme postúpiť na ME, musíme vyhrávať. V tomto výbere som do konca roku, potom ma čaká presun do dvadsiatky. Verím, že aj tam sa presadím. Rád by som sa tam dostal už v tomto roku!
Pri všetkých vašich povinnostiach sa domov asi často nedostanete…
– To nie, zato otec sleduje každý môj klubový i reprezentačný zápas. V rodine mám výborné zázemie, čo mi pomáha aj vo futbale, ktorému sa môžem naplno venovať.