Svojpomocná ochrana

Právo svojpomocnej ochrany ohrozeného práva znamená možnosť aktívne, svojou vlastnou mocou a silou odvrátiť primeraným spôsobom ohrozenie. I keď len úplne výnimočne, v prípade hrozby bezprostredného nebezpečenstva, kde by právna ochrana poskytovaná príslušnými štátnymi orgánmi prišla neskoro.

Ide napríklad o svojpomocné okamžité odňatie veci páchateľovi krádeže, prichytenému pri čine alebo pri úteku, bezprostredne po krádeži. Takto odňatej veci sa jej majiteľ môže opätovne  zmocniť. Inak by tomu bolo v prípade neskoršieho vypátrania kradnutej veci, kde by páchateľ krádeže tvrdil, že ide o jeho vlastnú vec, alebo vec niekoho tretieho, napríklad nájdenú. Tu by už ohrozený vlastník nemohol uplatniť svojpomoc a držby veci sa sám ujať. Musel by najskôr použiť prostriedky občianskoprávnej ochrany vlastníctva na súde, konkrétne žalobou o vydanie veci, prípadne žalobou na určenie vlastníckeho práva.

Platí tiež, že svojpomoc musí byť vykonaná primeraným spôsobom. Ohrozený môže použiť len také prostriedky ochrany, ktoré svojou intenzitou a rozsahom, vzhľadom na konkrétnu situáciu, zodpovedajú bezprostredne hroziacemu neoprávnenému zásahu. Ohrozený by tak mal použiť len toľko vlastnej sily, aby svojpomocou nespôsobil ešte horší následok, ako sa snažil odvrátiť.

V rámci dovolenej svojpomoci môže každý v nutnej obrane najmä odvrátiť hroziaci alebo trvajúci útok, smerujúci napríklad voči vlastnému majetku či zdraviu.
V rámci svojpomoci zákon tiež poskytuje možnosť uplatniť zádržné právo. Tu však musí ísť o zadržanie hnuteľnej veci osobou, ktorá je vec oprávnená mať u seba. Účelom zadržania musí byť zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky voči tomu, komu je zadržiavajúci inak povinný vec vydať.