Nežijeme tu iba my, darilo sa u nás aj lovcom mamutov
Predstavte si, že po ceste, ktorou teraz frčíte autom z Piešťan do Vrbového sa kedysi preháňali lovci mamutov. Nebola síce asfaltová, ako dnes, ale pravekí ľudia mali určite aj vďaka tomu, že behali naboso po prašnej hline, zdravšie kĺby. A nielen tie. Aj zuby a žalúdok. Prečo? Skúste hádať. Alebo sa príďte pozrieť do Vily dr. Lisku na výstavu Lovci mamutov a tí druhí…
Uvidíte tu mamutie kly, kamenné nástroje, škrabadlá, hroty, lebku vyhynutého nosorožca srstnatého, črepy z keramiky, ale aj náhrdelníky a všeličo iné. Svedčia o živote našich pradávnych predkov. O tom, akí boli zruční, čím lovili, ako uvažovali. Tieto nálezy z paleolitu, ktoré sú unikátne nielen z regionálneho, ale aj z celoslovenského hľadiska aj bez slov hovoria o tom, že blízko Váhu, Dudváhu i Holešky sa pred dvadsaťtisíc rokmi preháňali stáda mamutov a nosorožcov.
Určite boli smädné, a tak sa chodievali občerstviť k rieke. Keď sa zvečerilo, alebo pri svitaní, si na nich počkali desiati, možno dvanásti lovci, ktorí si v Krakovanoch – Strážoch vybudovali sezónne praveké sídlisko. Úlohou týchto silákov bolo zabiť zviera, rozporcovať ho a doniesť domov. Ich skutočným útočišťom a bezpečným domovom, kde ich čakali ženy, deti a starkí boli jaskyne. Možno Čertova pec, možno Veľká pec pri Vrbovom. Historici sa podľa iných nálezov domnievajú, že praveké tlupy našli teplo domova skôr pri termálnych prameňoch na pravej strane Váhu.
Mamutie kly pod spoločnosťou AGE
Najzaujímavejšie archeologické nálezy – mamutie kly – objavili v roku 2005 v polohe s názvom Jutrá pracovníci, ktorí začali odvážať ornú pôdu z plochy, kde mala stáť výrobná hala spoločnosti Age. „Na ploche približne tri metre štvorcové, v hĺbke asi sto centimetrov v žltej spraši našli dva mamutie kly,“ pustil sa do rozprávania riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch, Vladimír Krupa. Tento muž spolu so svojimi kolegami – Mariánom Klčom, Vítom Pavlíkom a Andrejom Bolerázskym odhaľovali tajomstvá mladopaleotického osídlenia V Krakovanoch – Strážoch.
Väčší mamutí kel, ktorý opatrne vyhrabali, meral skoro 180 centimetrov. „V dvoch tretinách bol pozdĺžne rozštiepený a užším hrotom ležal na menšom kle, ktorý mal 153 centimetrov. Pod ním a okolo neho sme našli kamennú štiepanú industriu zhotovenú z nepatinovaného pazúrika a rádiolitu, ale aj úštepy a malý kúsok zvieracej kosti. To všetko nám potvrdilo, že sme objavili len krátkodobé, sezónne táborisko lovcov mamutov. Ktoré ale svedčilo o tom, že tu bola menšia výrobňa kamenného náradia, pretože sme tu vykopali spomínané úlomky.“
Jeden kel bol aj vo Wabashi
Ďalší pozoruhodný nález objavili u susedov – v stavebnom areáli spoločnosti Wabash Technologies. „Tu sa v hĺbke 160 cm našla zvieracia kosť – fragment lebky jeleňa s kúskom parohu,“ upresňuje riaditeľ múzea. Ale unikát zvedavých archeológov iba čakal. Vyhrabali aj prednú časť lebky, fragment hornej a dolnej čeluste a niekoľko zubov dnes už vyhynutého nosorožca srstnatého, ktorý čušal v hĺbke 95 cm, prikrytý sprašou.
„Zaujímavé je, že už pravekí lovci lebku rozdelili na niekoľko častí. Stopy po týchto úkonoch boli jasné zo zásekov na povrchu lebky zvieraťa. Sú to stopy po delení, čiže porcovaní koristi. Aj na to im slúžili kamenné nástroje,“ dodáva V. Krupa. Medzi najnovšie nálezy z tohto mladopaleolitického náleziska patrí fragment mamutieho kla dlhý až 150 centimetrov a ďalšie menšie dôkazy o tom, že tento kus zeme, na ktorom teraz žijeme, bol dôležitý aj pre našich predkov. Svedčí o tom aj ďalší nález. Ten pochádza z doby bronzovej. „Zachoval sa tu jeden žiarový hrob s nádobkou s medenými predmetmi – špirálou, nákrčníkmi, perleťovými nášivkami a náhrdelníkom zo zvieracích zubov,“ dodáva V. Krupa.
