Veľkonočné zvyky a tradície v Piešťanoch a okolí

  • Nezaradené
  • 12. apríla 2009, 09:47
  • Autor:Jarmila Hluchová

Veľká noc je pohyblivý sviatok, jej termín závisí od lunárneho cyklu. Od roku 325 kresťanstvo slávi Veľkú noc v prvú nedeľu po splne mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa teda pripadá na čas od 22. marca do 25. apríla.

Veľká noc je židovským aj kresťanským sviatkom. Židia ho pôvodne slávili ako sviatok pastierov, dnes je to pamiatka na útek z Egypta. V kresťanstve je to najdôležitejší sviatok cirkevného roka zasvätený utrpeniu, smrti a vzkrieseniu Ježiša Krista.
Kresťanstvo, podobne ako všetky vyspelé staroveké náboženstvá, sa stotožnilo s agrárnym mýtom jarného znovuzrodenia božstva a podľa tohto vzoru pripadá zmŕtvychvstanie Krista na obdobie príchodu jari, začiatku hospodárskeho roka. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené s príchodom jari, z ktorých mnohé prevzalo aj kresťanstvo.
Veľkej noci predchádza prípravné obdobie 40-dňového pôstu, ktorý kulminuje vo veľkonočnom týždni. Veľkonočný týždeň sa začína na „Kvetnú nedeľu", nazývanú aj „Pašiová". Príchod jari a želanie rýchleho rastu symbolizovalo prinášanie konára vŕby, liesky alebo slivky ozdobeného „výduvkami, výduškami" z vajec.
V tento deň sa nemali piecť kysnuté koláče, pretože by sa „zapiekli" kvety ovocných stromov. V kostole sa svätili vŕbové prúty „bahnátka, jaburátka, barišky, maňušky, kočičky". Mali byť dlhé a držať sa vysoko, aby tak vysoko narástlo aj obilie.
Posvätené bahniatka sa kládli pod strechu domu, aby tak chránili dom pred búrkou a ohňom a gazda ich vkladal do prvej brázdy pri jarnej oračke. Prehltnutie kvetu bahniatka malo zabezpečiť odolnosť proti krčným chorobám.

Zelený štvrtok


Veľkonočný týždeň pokračoval Zeleným štvrtkom. Na základe povier v tento deň ožívali nečisté sily – strigy, proti ktorým sa robili ochranné opatrenia – dvere sa natierali cesnakom a bosorky sa zaháňali aj rapkáčmi.
Dievčence, aby boli krásne, sa umývali v potoku a vlasy si česali pod zelenou vŕbou, aby ich mali dlhé a husté a pritom odriekali: „Vŕba, vŕba, daj mi vlasy na tri pásy!"
Kto mal lišaje, chrasty či bradavice, mal čakať na východ slnka a len čo ho zazrel, mal si umývať postihnuté miesto handričkou a pritom odriekať: „Čo vidím, nech rastie, čo stieram, nech skape!" Na Zelený štvrtok sa starostlivo vymetal celý dom, nálep i dvor a smeti sa vysypali do Váhu alebo do Dubového.
Podľa jedných preto, aby sa v dome nedržal hmyz, podľa druhých, aby voda odniesla všetko nešťastie z domu. Rovnako sa v Piešťanoch praktikoval aj zvyk kúpania sa vo Váhu alebo v potoku Dubové.
Umývanie muselo byť skončené „prede dnom", čiže pred východom slnka a zaručovalo zdravie, krásu a obratnosť. V Trakoviciach priniesli ženy na Zelený štvrtok pred východom slnka „nános" (nošu dreva), aby symbolicky zabezpečili dostatok kuriva na celý rok. Varili sa prívarky z mladej žihľavy, šťavela, púpavy či špenátu, v Podolí a Korytnom tzv. „zatázaná polievka".

Veľký piatok


Veľký piatok je pripomenutím si ukrižovania Ježiša Krista. Platil prísny pôst, zákaz pracovať s drevom. Nemala sa hýbať zem, ale odporúčalo sa značkovanie zvierat a kastrovanie baranov, lebo rany spôsobené v tento deň sa lepšie hojili.
Gazdovia išli do Váhu „obrodiť" kone, aby mali ľahké nohy a lesklú srsť. Noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa prikladal magický význam. Vydajachtivé dievčatá chodili ku kaluži a ponárajúc sa do nej holou sedacou časťou tela odriekali: „Kaluža, kaluža, dajže mi ty muža! Ak ty muža nedáš, o rok ma tu zas máš,"
V Trakoviciach gazdiné pred východom slnka mútili maslo, pretože mútené v tento deň malo mať liečivú moc. Gazdiné v tento deň prinášali na stôl jedlá zo strukovín, údené ryby, či kyslú kapustu. Na Myjave varili ženy „púčky" z cesta posypané uvarenými vajíčkami, „aby pán boh požehnal veľké klasy".

Biela sobota


S prípravami na oslavu Zmŕtvychvstania Ježiša Krista je spojená Biela sobota. Ráno prvýkrát zazneli zvony po ich „rozviazaní". Cirkevné obrady sa začínali až po západe slnka, kedy sa pri kostole pálili „Judášove vatry", v ktorých sa spaľovali zvyšky starého paškálu a oleja z večného svetla.
Pomocou kresadla sa vznietil nový oheň a kňaz zapálil nový paškál. Varila sa údená šunka, pričom masť zo šunky – „konkavina" sa odkladala na liečenie rán. Okrem toho sa pieklo i kozľa, jahňa či zajac. Varila sa i huspenina a klobásky.
Piekol sa aj tzv.„velkonočný baránek" – z masy vajec, žemlí a klobásy, ak nepoužili mäso, nazývalo sa toto jedlo „stratené kura" alebo „zasekávka". Škrupiny z vajec i voda, v ktorej sa varili, dávali sliepkam, aby dobre niesli. Muži a chlapci plietli z vŕbových prútov korbáče, dievčatá farbili „výdušky". Navečer gazdiné do veľkých prútených košov vystlatých obrusom nakládli obradové jedlá, ktoré dávali na druhý deň ráno v kostole posvätiť.

Veľkonočná nedeľa


Veľkonočná nedeľa bola najväčším cirkevným sviatkom. Tento deň bol dňom svätenia veľkonočných jedál a ich obradného konzumovania. Stolovanie bolo podobné ako na Štedrý večer. Gazda rozdelil medzi všetkých prítomných vajíčko.
Keď sa niekto cez rok dostal do moci zlého ducha, mal si spomenúť, s kým jedol vajíčko, zlé sily nad ním stratili moc. Omrvinky zo stola si ľudia nechávali na liečenie a do siatia. V Podolí pozostával nedeľný obed z hovädzej polievky so slížmi, z polievkového mäsa s omáčkou a parenými zemiakmi, neskôr s knedľou. Popoludní sa mládenci stretli a dohovárali sa na poradí, v akom pôjdu šibať.

Veľkonočný pondelok


Veľkonočný pondelok bol dňom šibačky, po 1. svetovej vojne spojenej aj s oblievačkou. V Piešťanoch sa mládenci presúvali na vozoch, aby boli mobilnejší a stihli vyšibať čo najviac dievčat.
Obyčajne chodilo spolu štyri-pať chlapcov, často aj s harmonikárom. Dievčatá mládenci poriadne vyšibali, aby do nich z vŕbových prútov prešla životodarná sila.
Polievanie malo byť štedré, často ich zatiahli aj k potoku alebo k studni, aby boli po celý rok „frišké" a zdravé. Pri šibaní odriekali chlapci rôzne veršíky, napríklad: „Šiby, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča, kázal kadlec, aj kadlečka, aby dali tri vajíčka. Jedno biele, druhé čierne, a to tretie zabarvené, to je moje potešenie."
Dievčatá ich za štipľavú a mokrú nádielku odmenili maľovaným vajíčkom a farebnými stuhami na korbáč. Okrem toho domáci všetkých štedro pohostili šunkou, pálenkou i vínom. Večer sa konala šibačková zábava.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav