Piešťanskí stavitelia: Vincenzo Cicutto

V máji roku 1947 sa na piešťanskom cintoríne na Bratislavskej ceste zavŕšila jedna povšimnutiahodná životná púť, započatá roku 1875 v slnečnom Taliansku, v krajine, v ktorej sa odjakživa rodili stavitelia, ktorí, idúc za chlebom, šírili architektonický fortieľ a nové podnety do krajín za Alpami.
Vincenzo Cicutto, vybavený znalosťou murárskeho remesla, sa tiež vybral hľadať šťastie do zaalpských končín. Azda už nie je ani potrebné skúmať, nakoľko bola jeho cesta priamočiara; dôležité je, že konečný z míľnikov, ktoré ju lemovali, stojí v Piešťanoch.
Firma „V. Cicutto a spol., podnikateľstvo stavieb" a prosperujúca výroba terazza boli vyvrcholením jeho úsilia presadiť sa; v nich sa naplnilo poslanie, ktoré si vytýčil.

I keď pôvodný propagačný slogan „Terazzo Cicutto" už asi upadol do zabudnutia, víťazné ťaženie tohto talianskeho vynálezu v Piešťanoch vari najlepšie vyjadruje úprava hrobov na miestnych cintorínoch. Hlad po terazze začali uspokojovať podľa Cicuttovho príkladu ďalšie firmy; v desaťročiach po druhej svetovej vojne sa v tomto smere uplatnil najmä podnik Tvorba.
Cicuttovo „Podnikateľstvo stavieb" sa v silnej konkurencii, aká vládla v medzivojnových Piešťanoch, úspešne presadzovalo predovšetkým (ale nie iba) v realizačnej sfére.
Prípadný pokus vymenovať všetko, čo firma postavila, by sotva mal šancu na úspech. Stavala veľa a dobre. O firemnej hrdosti na odvádzanú prácu sa možno utvrdiť hoci z dobre zachovaného nápisu pri centrálnom, hlavnom vstupe do obytného domu s obchodmi na Teplickej ulici č. 22.

Samozrejme, človek, ktorý ten nápis číta, stojí na kvalitnom terazzovom stupni. Na terazzové úpravy vo vstupoch možno naďabiť v nejednom dome v uliciach historického centra.
Prvoradým poslaním stavebnej firmy bolo stavať, nech už projekt pochádzal od kohokoľvek a podnikateľ mal pochopiteľný záujem uplatniť pri výstavbe čo najviac vlastných produktov.
Nemožno sa teda čudovať, že ak bola príležitosť, neváhal ponúknuť stavebníkovi tiež vlastný projekt. Tak robili v Piešťanoch – už počnúc firmou Halzl & Krátky – viaceré miestne stavebné podniky i oprávnení murárski majstri, a tak to úspešne robila i Cicuttova firma.
V archíve piešťanského stavebného úradu je uložený projekt trojpodlažného Vančovho domu na Wilsonovej (Teplickej) ulici, úradne odobrený 31. októbra 1927 (č. 5931/1927), ktorý preukázateľne vyhotovila firma V. Cicutto a spol. Projekt aj svižne uskutočnili: 10. októbra 1928 sa dom kolaudoval a o dva dni sa s úradným súhlasom mohol užívať.
Exteriér realizovaného objektu sa od projektovanej podoby mierne líši najmä v zjednodušení dvoch symetricky komponovaných vežičkových arkierov. Projekt Vančovho domu však nie je jediným dokladom projektovej aktivity Cicuttovej firmy, uchovávaným v archíve.

Vincenzo Cicutto skonal 11. mája 1947, ešte pred poslednou vlnou povojnového znárodňovania, hádam s uspokojujúcim vedomím, že zavedený a životaschopný rodinný podnik má v jeho synovi a ďalšom potomstve zaistené pokračovanie.
Je dôvod predpokladať, že keby udalosti neboli prebiehali ako prebiehali, firma by kontinuálne pokračovala vedená aj štvrtým, už dokonale naturalizovaným, pokolením.
Zosnulý patrí k tým nemnohým z budovateľov Piešťan, ktorých kosti tlejú na niektorom z piešťanských cintorínov. Úprava jeho hrobu – akože ináč? – zostáva reklamou terazza.