Piešťanskí stavitelia: Jozef Konrad a Jakub Pelnář

  • Nezaradené
  • 29. marca 2009, 14:00
  • Autor:Ľubomír Mrňa

PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu.

Plánovaná výstavba záhradnej štvrte Floreat v Piešťanoch zhromaždila do pomyselného šíku hneď niekoľko navzájom nezávislých architektov, ktorí dostali poverenie navrhnúť jednotlivé domy.
Po jednej objednávke sa ušlo aj architektom Konradovi a Pelnářovi, ktorí sa možno ani spolu nepoznali, a ak o nich hovoríme spoločne, tak dôvodom je iba ich účasť na architektonickom pretlmočovaní Wimmerovho a Szőnyiho pokrokového urbanistického návrhu do trojrozmernej reality.
Na vznikajúcej dnešnej Nálepkovej ulici bratislavský architekt Jozef Konrad navrhol svojmu klientovi dvojpodlažný (od záhrady trojpodlažný) radový rodinný dom (číslo 11), vklinený medzi domy lekárov, ktoré projektovali sami autori urbanistického návrhu Floreatu.
Na Konradovom projekte je dátum 3. VIII.1935 a ako stavebník je uvedený Ing. L. Tauber (susedka, ktorá bola v onej dobe dieťa, si naňho spomína ako na Imricha Taubera a pod týmto menom je zaznamenaný aj v zozname piešťanských obetí genocídy).
Majiteľ sa z vlastníctva nehnuteľnosti mohol tešiť len krátko. Jeho tragický osud je skľučujúcou pripomienkou hanebnej doby. Takmer na dohľad od jeho domu ho zamordovali krvilační paholkovia holokaustu.
Jozef Konrad sa narodil 10. augusta 1899 v Svätom Kríži nad Hronom (Žiar n. H.). Roku 1924 zavŕšil vysokoškolské štúdium na Vysokom učení technickom (VUT) v Brne, potom do roku 1928 pôsobil vo Francúzsku.
Po návrate do vlasti sa usadil v Bratislave, architektonický ateliér mal na Konventnej ulici č. 17, kde pracoval až do roku 1939, keď emigroval do Veľkej Británie. Tam, údajne, istý čas vyučoval na priemyslovej škole v Derby, ale informácie o jeho tamojšom pobyte sú vcelku veľmi kusé a neisté. Jeho koniec, pokiaľ ide o čas, miesto i okolnosti, je doposiaľ stále nejasný.

Z architektonických diel uskutočnených na Slovensku – najviac ich je v Bratislave, ale čosi stojí i v Žiline, Komárne a možno i inde – je najznámejšia budova bratislavskej Nemeckej veslárskej jednoty Donau na petržalskom nábreží Dunaja (1931).
Niektoré pramene uvádzajú medzi Konradovými prácami i Pavilón umeleckého priemyslu na medzinárodnej výstave v Paríži (1938) a viaceré vily vo francúzskom kúpeľnom meste Biaritz. Nevtieravý piešťanský Tauberovdom trochu dopĺňa, pravdepodobne stále neúplný, zoznam architektových realizovaných diel.
Jozef Konrad zaiste nebol nepovšimnutá figúrka. Počnúc informáciami uverejnenými v časopise Forum, ktorý architekt A. Szőnyi vydával v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, sa o Konradovom architektonickom diele nepísalo akurát málo a zriedkavo.
Jeho práce zaznamenávala súdobá tlač a ani pri súpise pamiatok v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď architekt už možno ani nežil, realizácie jeho návrhov neunikli pozornosti. Dielo zväčša pretrvalo, ľudia s ním akosi spätí nie vždy.
Nuž a tak dnes nielenže nedisponujeme faktami o Konradovom konci, ale, rovnako ako v nejednom inom prípade, ani obrazom jeho tváre. Pritom roky neidentifikovaná piešťanská stavba, vybudovaná pre nešťastného Taubera, naďalej slúži, azda dobre, novým obyvateľom.
Ospravedlnením smelosti písať o ľuďoch nepoznaných tvárí snáď môže byť nádej, že text povzbudí kohosi pokúsiť sa urobiť neznáme známym a že pokus bude úspešný.
Predkladané riadky sú iba prvým krokom na neistej ceste, ktorá môže byť nielen krivolaká a dlhá, ale nakoniec i slepá, falošná, bezvýchodisková. Z tvorcov, ktorí sa autorsky podieľali na napokon nedokončenom pokuse vbudovať záhradnú štvrť Floreat, Jozef Konrad nezostal bez tváre sám.

Architekt Jakub Pelnář, projektant dvojpodlažného domu s dvomi bytmi (1939), priradeného v princípe zrkadlovým spôsobom (na spôsob dvojdomu) k susednému obytnému objektu, je na tom rovnako.
Jakub Pelnář sa narodil 16. septembra 1906 v chodských Domažliciach. Vie sa, že bol povolaním staviteľ, a keď sa 23. decembra 1938 ženil, mal 32 rokov. Čo a kedy ho priviedlo do Piešťan, sa ponúka na ďalšie skúmanie.
Politická situácia, ktorá rámovala jeho predvianočný sobáš, však mu už nesľubovala nádejnú perspektívu ďalšieho uplatnenia sa na Slovensku.
Dvojbytový dom na Nálepkovej ulici č. 7, v ktorom od polovice päťdesiatych rokov až do smrti býval uznávaný fotograf – dokumentarista Ing. Ivan Ondrejkovič (1935 -1998), je jedinou známou Pelnářovou piešťanskou realizáciou. A zostáva aj posledným objektom uskutočneným z pôvodnej predstavy Floreatu.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je štvrtok 1. decembra. Tento deň je Svetovým dňom boja proti AIDS. Meniny má Edmund.
  • 30.11.2022, 22:30
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 1. decembra 2022
Meniny má Edmund, zajtra Bibiána