Piešťanskí stavitelia: F. WIMMER a A. SZŐNYI

  • Nezaradené
  • 22. marca 2009, 20:23
  • Autor:Ľubomír Mrňa

PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu.

Len málokomu poskytli Piešťany také množstvo príležitostí na autorskú sebarealizáciu ako dvojici architektov Franzovi Wimmerovi a Andreasovi Szőnyimu, a napokon nie každý architekt by mal dosť síl a vytrvalosti, aby rovnakú šancu dokázal využiť.
Rozsiahly architektonický odkaz projektovej kancelárie „Prof. F. Wimmer & A. Szőnyi" zamestnáva bádateľov, píšu sa o ňom obsažné odborné pojednania a za tie sa potom udeľujú doktorské tituly. Predovšetkým však, viaceré z uskutočnených stavieb, ktorých počiatočná podoba vznikala na ich pracovných stoloch, sú stále užitočné a slúžia.

Obaja partneri, hoci bývali v Bratislave a boli činní všelikde na Slovensku, navrhli do Piešťan desiatky budov či rovno komplexov budov a neúrekom rôznych adaptácií, rekonštrukcií a úprav jestvujúcich objektov.
Viac ako tucet návrhov sa dočkalo uskutočnenia, z niektorých ďalších sa realizovalo aspoň torzo, veľké množstvo zostalo natrvalo v štádiu návrhu, ale – ako to už chodí – boli i také, ktoré sa uskutočnili, postavené budovy sa aj užívali, ale po určitom čase ich ktosi zbúral.
Franz (František) Wimmer sa narodil 3. mája 1885 vo vtedajšom Prešporku. Architektúru išiel študovať do Bavorska, ale po štúdiách a nedlhej praxi v Mníchove sa vrátil domov.

Ako uhorský občan bojoval v prvej svetovej vojne, ktorej koniec bol aj koncom habsburského súštátia, a keď sa po porážke c.-k. armády opäť vrátil do rodného mesta, Prešporok sa už nachádzal v počiatočnej fáze premeny na Bratislavu.
Wimmerov rovesník Andreas (Andrej, Endre, Bandi) Szőnyi, hoci pochádzal z maďarského mesta Jászberény – narodil sa 13. októbra 1885 -, zdedil po otcovi nemaďarské priezvisko Zapletal. Vzdelával sa v Budapešti, vo švajčiarskom Winterthure a v Paríži.
Rovnako ako Wimmer prešiel viacerými bojiskami svetovej vojny a po demobilizácii – to už ale dávnejšie používal nové priezvisko – sa usadil v Bratislave. Od roku 1921 obaja architekti dokázateľne pracovali spoločne a už roku 1923 sa uviedli spoločnými projektmi aj v Piešťanoch.

Ich spolupráca pokračovala aj po tom, ako F. Wimmer získal profesúru v Prahe (1929) a skončila až na konci druhej svetovej vojny jeho emigráciou do Bavorska, kde roku 1953 skonal.
Szőnyi, ktorý počas existencie vojnového Slovenského štátu nadmieru obetavo pomáhal rasovo prenasledovaným Piešťancom E. Tolnaiovi a Ľ. Winterovi, neprerušil s Piešťanmi pracovné kontakty ani po oslobodení v roku 1945. Skonal 23. augusta 1968 v Bratislave, ktorú si zamiloval a o ktorej napísal a rok pred smrťou vydal pozoruhodnú knižku Tak rástla Bratislava.
Nakoľko text predkladaný čitateľovi nebol písaný so zámerom získať zaň doktorát, obmedzíme sa na strohé vymenovanie stavieb, ktoré – zväčša rôznym spôsobom upravované – v Piešťanoch doposiaľ pripomínajú budovateľské aktivity architektov Wimmera a Szőnyiho.

Do zoznamu patria rodinné domy pre stavebníkov poväčšine významného spoločenského postavenia a známych mien: Wohlstein, Oravetz, Katser, Valer, Kollár, Majerčák, Antoš, Partoš, Alexy; penzióny (vily): Anna, Riviéra, Koss; fara pri rímskokatolíckom kostole sv. Štefana kráľa, kúpeľnýhotel Cyrilov dvor, areál cintorína na Bratislavskej ceste, kúpalisko Eva (projektované spolu s pražským architektom V. Kolátorom).
Pracovali na projektoch realizovaných úprav Kúpeľnej dvorany, Kúpeľného hotela, Napoleonských kúpeľov (kantína), balneoterapie Irma, Ružového mlyna… i na neuskutočnených návrhoch na hotel Arthros, reálne gymnázium, múzeum domácich umení, kláštor so školou, konviktom a chrámom, a ktovie ešte na čo.
Azda najviac oceňované sú ich, napokon iba torzovite uskutočnené návrhy na záhradné mesto Floreat a Kolóniu umelcov.Po roku 1945 pracoval A. Szőnyi pre Piešťany sám až do polovice päťdesiatych rokov. Vyhotovoval najmä projekty pre rozvojové potreby Ružového mlyna, roku 1947 sa zúčastnil súťaže na neuskutočnený Kostol, kláštor a kultúrny dom Krista Kráľa. Poslednou realizáciou jeho návrhu je dom F. Feketeho na styku ulíc Sládkovičovej a Tatarkovej.
Szőnyiho Piešťanom prospešná činnosť sa neobmedzovala iba na projektovanie. V tridsiatych rokoch veľkoryso propagoval piešťanské budovateľské aktivity v časopise Forum, ktorý vydával a redigoval od roku 1931 až do zániku roku 1938.       

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je sobota 3. decembra. Tento deň je Sviatkom sv. Františka Xaverského, patróna diela šírenia viery (misionárov) a Medzinárodným dňom…
  • 02.12.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Advent je čas, keď sa máme stíšiť a zamyslieť sa nad tým, čo ovplyvňuje naše zásadné rozhodnutia, kam smeruje naša…
  • 02.12.2022, 23:02
  • Kultúra a spoločnosť / Región
sobota, 3. decembra 2022
Meniny má Oldrich, zajtra Barbora