Celý život pomáhal iným
Ešte pred dvoma týždňami bol ako lekár na hádzanej, aby v prípade potreby pomohol zranenému hráčovi. V tretiu marcovú nedeľu však v hale Gymnázia P. de Coubertina chýbal. Až neskôr som sa dozvedel, že prísť ani nemohol, pretože už nebol medzi živými.
Stále nemôžeme v redakcii uveriť, že tragicky zahynul práve v čase, keď sa venoval jednej zo svojich záľub, rybačke. Primár MUDr. Dušan Kvasnica, o ktorom je reč, patril k vzácnym ľuďom.
Nikdy neodmietol pomôcť. A to nielen ako lekár, ale aj človek. Pred vyše dvomi desaťročiami pomáhal ako člen športovej komisie organizovať rôzne akcie pre neregistrovaných športovcov, vrátane oceňovania tých najlepších v meste. Aktívny bol aj v piešťanskom hospici, ktorý zakladal s cieľom pomôcť ťažko a nevyliečiteľne chorým ukončiť dôstojne svoju púť životom. Iróniou osudu je, že hoci on sám ako lekár celý život pomáhal iným, sebe už pomôcť nedokázal.
Dušan, v Piešťanoch budeš chýbať nielen svojim najbližším, ale aj mnohým ostatným.
Petru zdar, drahý Dušan!
V živote človeka sa stávajú zvláštne veci. Hovorí sa, že herci chcú zomrieť na javisku, vojaci v boji, kovboji v sedle. Aj keď je to strašne kruté, tebe Dušan, sa podarilo umrieť tam, kde si bol možno najšťastnejší – na rybačke.
„Kúpiť kapra, to nie je ono, ja si chcem uloviť na Štedrú večeru vlastného," smial si sa v novembri na brehu Obtokového ramena a žartoval o rybačke, na ktorú si sa tešil ako malé dieťa. Dokonca si si na toho kapríka vzal mesiac dovolenky. Belasé oči ti svietili šťastím.
Neviem a ani si nechcem predstaviť, čo sa ti asi stalo. Jedno však viem s určitosťou. V sobotu si ulovil posledného kapríka – našli ho v sieťke tvojho potopeného auta. A viem s určitosťou, že aj z neho si musel mať obrovskú radosť…
