Sedem rokov žiada o odpustenie poplatku za odpad

Zodpovední na mestskom úrade však vidia vec inak. Podľa vedúceho referátu životného prostredia Jána Baranoviča nie je možné, aby ktokoľvek neprodukoval žiaden odpad.

Napíše do Štrassburgu

Jozef Prištic si však stojí za svojím. Odpad vraj spracováva celý život a za odvoz smetí nechce zaplatiť nielen pre peniaze, ale i z presvedčenia. „Nepoužívam PET fľaše, čo sa dá, to kompostujem, mlieko beriem od súkromníkov v skle," hovorí. Veci, ktoré sa nedajú vyseparovať bezo zvyšku, vraj nepoužíva: „Žiarovky kupujem len tie najkvalitnejšie, vydržia osemtisíc hodín. Zrátajte si, koľko je to rokov. Zubnú pastu nepotrebujem, mám protézu."
Keďže na radnici jeho ekologické dôvody nezabrali, pustil sa do štúdia právnych noriem. „Poplatok za komunálny odpad obec môže podľa zákona o miestnych daniach a poplatkoch odpustiť," hovorí J. Prištic. Odvolal sa na daňové riaditeľstvo aj k ombudsmanovi. Vec je však podľa nich v kompetencii mestského úradu. „Mesto mi zobralo sedem rokov života, keby som bol mladší, tak sa z Piešťan odsťahujem," dodáva dôchodca. Jozef Prištic si myslí, že radnica porušuje jeho ľudské práva a rozmýšľa o podaní žaloby na súd do Štrassburgu.

Kritériá musia platiť aj pre iných

Prednostka mestského úradu Denisa Bartošová vraví, že odpustiť akýkoľvek poplatok môže mesto len podľa kritérií, ktoré platia pre vybranú skupinu občanov, nie jednotlivca. Podľa všeobecne záväzného nariadenia o miestnom poplatku za komunálne odpady ide o prípady, keď občan mesta žije minimálne šesť mesiacov z roka v zahraničí alebo ak osoba s trvalým pobytom v meste nie je vlastníkom nehnuteľnosti a počas roka sa v ňom nezdržiava. Znížiť sumu môže mesto tiež študentom s prechodným pobytom inde. Prípad Jozefa Prištica sa týmto pravidlám vymyká.
Nariadenia mesta skúmala aj generálna prokuratúra, ale nenašla nič protizákonné. „Už sme to mnohokrát pánovi Prišticovi osobne i listom vysvetľovali," hovorí prednostka. Problém riešili na komisii životného prostredia aj na mestskom zastupiteľstve, nevidí však možnosť, ako dôchodcovi vyhovieť.
Základný problém je v tom, že podľa D. Bartošovej nie je možné zmerať mieru separácie smetí vo všetkých domácnostiach. „Ak by sme vytvorili pravidlo pre jednotlivca, diskriminovali by sme väčšinu," hovorí.

Každý vytvára odpad

Vedúci referátu Ján Baranovič dopĺňa, že J. Prištic má povinnosť zapojiť sa do zberu odpadu. Poplatok za smeti zahŕňa totiž aj ďalšie služby ako vývoz uličných košov, zametanie ulíc, upratovanie cintorínov či zberné služby. „Ak požiada o smetnú nádobu a zníženie frekvencie vývozu na jedenkrát mesačne, môže zaplatiť polovicu ročného poplatku," vysvetľuje.
Žiadať o takúto úľavu smú obyvatelia v rodinných domoch, ktorí majú aspoň 120-litrovú kuka nádobu. Žiadosti však mesto preveruje. „Stáva sa, že ľudia úľavu zneužívajú a nosia smeti do kontajnerov na ulici. Z vlastnej skúsenosti viem, keďže tiež separujem, že nie je možné, aby niekto nevytváral absolútne žiaden odpad," uzatvára Baranovič.
Prednostka úradu tiež upozorňuje, že množstvo ľudí triedi odpadky a o úľavu na poplatku nežiada. Skutočnosť, že občan mesta smeti maximálne separuje, ho tiež nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatky za komunálny odpad. V prípade rodiny Prišticovcov vyčíslili nedoplatok na tomto poplatku na približne 200 eur.
D. Bartošová si uvedomuje, že postup mestského úradu môže pôsobiť demotivačne, no akýkoľvek spôsob kompenzácie na radnici zatiaľ nenašli. „Pokúšali sme sa aj s poslancami oceniť, že pán Prištic tak precízne triedi. Niektorí hovorili aj o návrhu na cenu primátora, aj tu sme však narazili na problém s kritériami." Pri návrhoch na túto cenu by totiž mal mať kandidát za sebou nejaký merateľný výsledok, ktorý je na všeobecný prospech. Jozefa Prištica na túto cenu zatiaľ nikto nenavrhol.

 J. PRIŠTICA NAVRHUJÚ OCENIŤ MORÁLNE

Po vystúpení Jozefa Prištica na poslednom mestskom zastupiteľstve riešila jeho problém už po druhýkrát mestská Komisia pre ochranu životného prostredia. Tu je jej stanovisko: „Komisia trvá na svojom stanovisku z 5. 6. 2008, aby si p. Prištic plnil zákonné povinnosti (zaplatiť poplatok za komunálne a drobné stavebné odpady) rovnako ako početná skupina občanov mesta, ktorí vo zvýšenej miere odpad triedia a produkujú ho v minimálnej miere. Ďalej navrhuje, aby p. Prištic rešpektoval VZN mesta o odpadoch a zapojil sa do systému zberu, to znamená, požiadal o zbernú nádobu a nakoľko má minimálne množstvo odpadu, požiadal o zníženie frekvencie vývozu odpadu a zníženie poplatku za komunálny odpad.
Komisia nenachádza v súčasnosti možnosť inej formy posudzovania miery separácie u jednotlivých občanov, než aká sa dnes v meste aplikuje, iná forma zníženia by bola spojená s neúmernou personálnou náročnosťou a jej problematickou objektivitou posudzovania stupňa separácie. Vzhľadom na stupeň separácie a minimum zvyšného odpadu, ktorý p. Prištic prezentuje, navrhuje komisia jeho morálne ocenenie zo strany mesta, napríklad možnosťou mediálne zverejniť tento príklad pre ostatných občanov, využiť jeho ochotu poskytnúť ho pre výučbu v školách a podobne."