O láske, vede, popularizácii a (ne)jednej burze

Predávajú sa, žiaľ, aj na mnohých iných burzách a nelegálne sa vyvážajú do zahraničia. „Archeológovia nás nemajú radi. Nie žeby sme robili niečo protizákonné, ale nepáči sa im to. Sami však o takéto predmety nemajú záujem ani ich nehľadajú, a keď im ich dáme, zľahne sa po nich zem, nikdy ich vystavené neuvidíte.
Ja takto aspoň popularizujem medzi mladými vedu," hovorí v článku o archeologických nálezoch predajca od Šale, v civile inak učiteľ. Skutočne zaujímavé tvrdenia a úplne neuveriteľné. Ušľachtilý popularizátor vedy kontra archeológovia, ktorí nemajú záujem a vedecká popularizácia prostredníctvom predaja na burze.
Asi niečo podobné ako keby pytliak predával svoj úlovok na trhu, tvrdil, že nerobí nič protizákonné, poľovníci oň nemajú záujem a on len popularizuje lásku k zvieratám a prírodným vedám.

Zber nálezov je protizákonný

Problematiku pamiatok a archeologických nálezov upravujú zákony a vyhlášky. Zákon o ochrane pamiatkového fondu jednoznačne hovorí, že „archeologické nálezy sú vlastníctvom Slovenskej republiky" a „priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto vykonáva bez povolenia výskumy na kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach alebo archeologických náleziskách, vyhľadáva hnuteľné archeologické nálezy a vykonáva ich zber."
Povolenie vykonávať archeologické výskumy získa len osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou v odbore archeologického výskumu. Okrem iného musí mať uchádzač o toto povolenie vysokoškolské vzdelanie v príslušnom odbore a musí vykonať odbornú skúšku.
Problém vykrádania archeologických lokalít a nelegálneho predaja archeologických nálezov sa, pravdaže, nedotýka len Slovenska. Je to problém celosvetový a boj s ním je neľahký, mnohé veci sú ťažko dokázateľné a trestne postihnuteľné.
Atraktívne kovové archeologické nálezy – mince, spony, šperky, zbrane, nástroje a mnohé iné sú žiadanými zberateľskými artefaktmi. Problematika detektoristov už bola predmetom rozsiahlej odbornej diskusie v Čechách. Jeden z popredných českých archeológov Slavomil Vencl napríklad označil detektoristov za špecializovaných zlodejov, „něco na způsob bytařů".
Vytrhnutie archeologického nálezu z jeho kontextu, vzťahov a situácií ho zbavuje veľkej časti informačnej hodnoty. Vzhľadom na fakt, že nepoznáme bližšie nálezové okolnosti, je tak výpovedná hodnota predmetu do istej miry ochudobnená.

Ohlásiť nález sa oplatí

Len systematickými či záchrannými archeologickými výskumami a dôslednou dokumentáciou je možné zachovať nálezy a ich výpovednú hodnotu pre budúcnosť. Napríklad všetky výsledky najnovších archeologických výskumov Balneologického múzea, ktoré realizovali jeho pracovníci v Krakovanoch, a ktoré boli vyvolané záberom poľnohospodárskej pôdy na výstavbu priemyselného parku, boli prezentované v Hlase Krakovian a v zborníku Balneologický spravodajca 2008. Postupne sú tiež vystavované v stálej archeologickej expozícii múzea.
Nálezca náhodného nálezu archeologického artefaktu má povinnosť nález ohlásiť a má právo na úhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením a ochranou nálezu a v presne určených prípadoch má nárok na nálezné. Ale len v prípadoch, ak nejde o nepovolenú činnosť.
Ale uveďme konkrétny príklad. Pred niekoľkými rokmi daroval nálezca K. Bednár Balneologickému múzeu poklad mincí z 15. storočia z Drahoviec. Poklad sa našiel náhodne pri prestavbe staršieho rodinného domu. Nálezca dokonca odmietol ponúknuté nálezné. V septembri 2003 bol ocenený ministrom kultúry Slovenskej republiky výročnou cenou časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2002 v kategórii objav, nález, akvizícia.
A poklad bol zaradený do numizmatickej zbierky múzea, ošetrený reštaurátorom kovov, zdokumentovaný, spracovaný numizmatikom a vystavený na výstavách i v stálej expozícii múzea.

Artefakty putujú aj na aukcie v USA

A čo prípady náhodných nálezov archeologických artefaktov, ktoré nálezcovia utajili? Je to prípad tzv. bohatých kniežacích hrobov z mladšej doby rímskej z Krakovian-Stráží. Doslova románový príbeh s mnohými otáznikmi. Hroby sa našli náhodne pri ťažbe hliny v miestnej tehelni v 30. rokoch 20. storočia.
Len časť predmetov sa dostala do múzeí. Osudy ostatných sú neznáme. Nemožno to však porovnávať s činnosťou detektoristov. Nálezy boli nájdené náhodne, vzdelanostná úroveň a dostupnosť informácií bola iná v 30. rokoch než je dnes a na tento prípad sa vzťahuje právo nálezcu na nálezné.
Prekvapivé „objavy" sa udiali po 2. svetovej vojne, keď sa dovtedy neznáma časť nálezov dostala do múzea v Bojniciach, dnes sú tieto nálezy zásluhou nestora slovenskej archeológie Vojtecha Budinského-Kričku v zbierkach Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.
A ďalšie sa objavili až po roku 1989: v roku 1996 bolo v New Yorku dražené strieborné ucho pochádzajúce z plochej striebornej misy – lanxu z Krakovian-Stráží, ktorá je v prievidzskom múzeu. Na newyorskej aukcii spoločnosti Christie’s 4. júna 2008 sa objavila plochá strieborná misa, ktorá pravdepodobne pochádza z Krakovian-Stráží.
Je zdobená levmi a podobná výzdoba sa objavuje na inej mise z Krakovian-Stráží, uloženej v Archeologickom múzeu SNM. Tu možno len (zrejme je to naivné, ale nech je mi odpustené) apelovať na potomkov nálezcov – nevyvážajte archeologické dedičstvo tohto územia do zahraničia, máte nárok na nálezné a je nádej nálezy začleniť do kontextu súboru nálezov z týchto hrobov v slovenských múzeách a prezentovať verejnosti tam, kde sa našli.
Len ochranou pamiatok a ich prezentovaním (v mnohých podobách) čo najširšej domácej verejnosti, ale i zahraničným návštevníkom, môžeme postupne budovať vzťah k našim dejinám, určitú hrdosť na kultúrne dedičstvo, ktoré tu máme.