Blog Slávky Novákovej: Dodo z Orešán
V dnešnéj tažkej dobe nám nepomóže ani svacená voda. Roboty neni a takisto penazí. Čo sa dá robit, nezamestnanost stúpa, na pracovném úrade sú rady jak hovado. Len po chodbách chodá paničky s papiérma a tvára sa ako v parlamente.
Aj tí mrzáci v oblekoch, čo sedzá v bankách. Sú to obyčajní kravatkári, čo nevädá nič robit. Každému by som dal do ruky šróbovák, alebo lopatu, komu sa neujdze fúrik. Kukali by jak mucha puk, čo to je. Veru tak.
Já sa volám Dodo Pápay a robím autodopravu. Bývam v s mamu v Dolných Orešanoch.Ženu nescem. Už som jennu mal, ale nebov som spokojný. Mama je mama. Navarí, opere, nechá ma spat kolko scem. Ked nemám penáze, založí. Ženu mosíte zakladat furt vy. Čo som na hlavu???
No ale dost bolo súkromia, pome pracovne. Prevážam čo sa dá, už som prevážal kdečo, teraz liéky. Sklad máme v Hornéj Strede. Ked idem nakladat, mama ma mosí zobudzit skór. Lebo tí, čo sú tam prvej všetko rozchytajú a ostatným sa neujdze tovaru.
Minule som tam mosel narobit poriadky, takú som dvom drbol, že leteli cez palety jak lastovičky. Hovorím, bud sa tu urobí poradovník, že komu sa ušlo a komu nie, alebo tu sa seba neručím a hodzím tu dynamit, všetko vylecí aj s vašíma telesnými schránkami.
Ked som mal naložené, a išól som naspat, bolo mi smutno. Lebo také tažké podnikánie ako mám ja nemá asi nikdo. Placit odvody, lízing, benzín. Ten Lízing ma donese do hrobu. Tie ich splátky. Minule som sa nasral, reku splacím to naraz. Vykrúcali sa. Tak som naložel ekonómku, zobral som pištol a vyrazil.
Ekonómka celú cestu pindala jak mladá vrana, lebo nescela íst, lebo som až v aute telefonoval s kravatkármi s lízingovej spoločnosti, že už som na ceste aj s ekonómku aj s pištolu a pevne verím, že nájdeme nejaké mierové riešenie.
Celú cestu bola zdutá, tak som ju pozval v moreste v Brezovanoch na kolienko. Potom bola omnoho prístupnejšá…… aj povolnejšá….. Veru tak, už idzem z jednániá s lízingármi. Nevybavil som ništ, len som sa nasral. Stúpol mi tlak. Jediné pozitívum je, že ekonómka vella mna chrápe, drbla si v daľšom motoreste na moje útraty tri Gambrínusi. Ale to mi za to stojí. Celú cestu je ticho, chrapot znesem a pred domom ju vyložím jak kabelu zemákov a arivederči.
Mosím s nou udržávat dobré vztahy. Blíži sa danové priznanié. Nechápem, furt robím jak kón a ešče aj dane placit??? Keby som tak žil na nejkém pustém ostrove s morskú pannu, tam by som dane neplacil, kto by mi ale varil?? Idem domom za mamu. Také tažké podnikánie jak mám ja, nemá asi nigdo…
Toto napísal Váš Dodo. Občas píšem, čo mám v hlave to mi nido nezebere a treba sa aj odreagovat.
