Blog Slávky Novákovej: Em Dé Žet za komančov
Alebo Medzinárodný deň žien za komunistov. S dobou zanikajú aj tradície. Skutočne. Za starých čias, kedysi dávno-pradávno, keď našu krajinu spravovali bratia komunisti (pseudonym komančovia), keď každý mal prácu a následne za to aj plácu, no tak v tých časoch boli ešte zachované aj iné dobré hodnoty (aj statky), a slávili sa aj mnohé sviatky.
Chodiace obludy zvané muži boli ešte gentlemani a nám ženám zvykli k sviatku žien aj pogratulovať, aj darček dať, aj to s nami osláviť. Dokonca aj na pracoviskách bolo dobrou tradíciou, že my pracujúce súdružky sme dostali od šéfov rôzne darčeky s poďakovaním vedenia závodu za našu prácu a bolo dobrým zvykom, že bývali aj kolektívne posedenia stredísk, kde sme náš sviatok náležite oslávili pri hudbe aj vínku.
Pamätám si, že pri jednom takom posedení sme každá dostali od úsekového dôverníka karafiát. Dôverník bol verný manžel, preto jeden odložil aj pre svoju manželku, ktorá ho chápajúco čakala doma, kým si on svedomite plnil povinnosti a venoval sa svojim kolegyniam pri oslave ich sviatku. Úlohu bral dôsledne, aby sa vcítil do našich duší sa náležite potúžil, a aby nám nebolo zima, jednu po druhej nás pri tanci k sebe pritískal a to veľmi intenzívne (ja som sa odťahovala…) Keď sme išli domov, jednu vyvolenú išiel odprevadiť, pričom zlomil karafiát pre manželku….
Neviem, či sa dnes v sociálnom fonde nájde niečo pre nás, nežné pohlavie, každopádne my ženy určite máme rady, keď sme obdarované kvetmi. Ja pochádzam z rodiny, kde sa tradícia MDŽ zachovávala. Od otca a bratov sme vždy s mamou dostali k sviatku kvietok a nejakú drobnosť, čo bolo veľmi milé, dokonca si pamätám, že môj otecko každé MDŽ obdaril ženy na svojom pracovisku kvietkom a darčekom.
Môj syn mi od malička na MDŽ dával srdiečko s nejakou milou kresbou, mám ich všetky odložené.
Takže blíži sa MDŽ páni, nezabúdajte, že ženám patria kvetiny, a keď sa ešte niečo k tomu nájde, napr. pozvanie na dobrú večeru pri sviečkach a hudbe, nebude to mať chybu. Veď každá si zaslúži, aby bola aspom raz vytrhnutá zo stereotypu všedných dní. Čo by ste bez nás vlastne robili???
