Blog Kamila Fana: O jazze
Všetko sa to začalo v hoteli Signál, na čo si ja nepamätám, ale vraj je tomu tak. Tak či onak, prvý jazzový klub v Piešťanoch bol v dnešnom Grand Café. Okrem toho, že sa tu uskutočňovali koncerty rôznych hudobných žánrov, bol tento podnik zároveň aj oázou mladých (aj starých) nadšencov jazzu a hralo sa ostošesť.
Neskôr odtiaľ záhadne zmizlo piáno a objavilo sa v „zo šlusu“ novom podniku s názvom Jazz Art Gallery. Každý rozumný človek musí uznať, že Dodo Šošoka zanechal v Piešťanoch úžasné dedičstvo nielen tým, že tento podnik vznikol, ale aj tým ako ho skozmopolitnil rôznymi svetovými jazzovými hudobníkmi a návštevníkmi.
Povestné sú jeho vystúpenia s kapelou na pešej zóne, pred dverami podniku, ktorými spestril bežný (nudný) život mesta a robil z neho maličký New Orleans, čo nikdy nepochopili mestský policajti.
Po nejakom čase som sem zašiel zase na koncert a chýbala mi vysoká nervózne pobehujúca silueta, vítajúca návštevníkov. Čo sa dá robiť, keď to pánbožko rúbu mirnyx-dirnyx. Začal som sem nepravidelne chodievať približne pred desiatimi rokmi a to sa prirodzene začnete spoznávať s ľuďmi od „fachu“ a v debate pri stole pochytíte všeličo…
Každý pondelok tu hrávali miestni s neodmysliteľným Dodom za bicími. Táto kapela vytrvala a hrá dodnes. Jej líder je Ondrej Botek, ktorí pôsobí v Kambodži ako soc.pracovník. Pri občasných návratoch sa venuje hraniu a pretože je členom organizácie International Jazz Piešťany, ktorej zakladateľom bol aj Dodo Šošoka, tak táto organizácia spolu s „paňou domu,“ Ivetou Schwarzbacherovou udržujú správny chod a smerovanie podniku.
Jazz Art Gallery „pripravil na život“ aj niekoľkých veľmi talentovaných hudobníkov, ktorí sa rozleteli do sveta za kariérou a úspechom. Najtvorivejšiemu z bandu, hráčovi na basgitaru a kontrabas Mariánovi Mišíkovi, ktorý pôsobí aj v miestnej skupine Slniečko sa za túto “éru“ podarilo „spáchať“ dva projekty s vtipným názvom Zeleninová zmes 1 a 2, ktoré síce nie sú jazzové, ale koketujú s ním.
Na tieto nahrávania som bol poctený pozvaním a „blysol“ som sa tu hrou na gitaru a to v dvoch „kusoch,“ ktoré si dovolím aplikovať na tento blog. Ide o piesne Momiba a Round Midnight – am. tradicionál.
