Blog Kamila Fana: Nebo a peklo
Tak ako je poštárčina v niektorých letných dňoch hotovým rajom, tak je to v zime presne naopak – hotovým peklom a to doslova.
Predstavte si, že roznášate poštu, je nasnežené, cesty sú zľadovatené, cestári robia mŕtvych chrobákov, fúka severák, do toho padá dážď so snehom, nohavice máte zacvaknuté v retiazke od bicykla, na ľavom lýtku vám visí trojkilový rozzúrený havko a z okna na vás kričí krátkozraká dôchodkyňa, „čo popisujetééé?“.
Ak sa vám v posledných dňoch zdá, že ste stretli šialenca, tak vedzte, že to bol poštár a že má na šialenstvo certifikát. Za takýchto kalamitných podmienok, sa nedá inak, iba zošalieť. Najšialenejšie na tom je, že vám ešte kdejaký blbec závidí, že skončíte skôr, ako je štandardne zaužívané, ale o inom som chcel…
Večer v krčme niekto nadhodil, že nám za chlieb platia Nemci a Francúzi. Neviem z akého „pamfletu“ to kto vyčítal, každopádne som sa ohradil, že za mňa nikdy žiadny Nemci a ani Francúzi chlieb neplatili a že si ho vždy platím sám….
Odpoveď na to bola strohá, že vraj som blb. Nuž neviem, či som, či nie, tak či tak, musel som si na druhý deň chlieb zaplatiť zase sám a žiadny „francek“, ani „slimákožrút“ šikoko-ďaleko nablízku.
Skúšam si predstaviť Nemca, ako by nado mnou ohrnul nos. Francúz by sa určite aspoň zasmial, ale chlieb by mi isto nekúpil a ani by som nechcel, veď súčasní Francúzi sú na tom mentálne asi tam, kde Slováci za Jánošíka. Súdim podľa toho, akého hrdinu si dokázali vyrobiť z istého Mesrina – nepriateľa štátu č.1 – vraha, lupiča a únoscu v jednej osobe a to v dvadsiatom storočí.
Každopádne mi to pripomenulo zašlú dobu, keď vo všetkom mali prsty maši bratia zo sovietskeho zväzu a ak sa vám to nepozdávalo, tak ste boli nielen blb, ale aj všeličo iné.
Ale to je už chvalabohu dávno preč, takže mi to žily netrhá, ale zato ma zaujíma celkom iná vec, z ktorej planéty sú malomeštiaci, svojho prvého som stretol na vojne v Rožňave a od vtedy sa neprestávam čudovať…
