Vzácna flóra okolo nás: Ihličnany v kúpeľnom parku
S prácami, ktoré mali Kúpeľný ostrov sprístupniť verejnosti, sa začalo asi pred 150. rokmi po jeho odvodnení. Pôvodný tvrdý lužný les musel ustúpiť zmenám vodných pomerov, ale aj stavebným aktivitám. Celoeurópske úsilie v budovaní štýlovo upravených parkov zasiahlo aj Piešťany.
Postupne boli dovážané cudzokrajné dreviny na spestrenie výbavy parkových priestorov, skrášlenie hlavne kvitnúcimi druhmi, ale aj druhmi exotickými. Z prvotných druhov sa nám tu zachovali niektoré topole čierne, sivé a biele. Pokiaľ ide o stále zelené druhy, sú tu hlavne staručké tisy (v priestoroch bývalých Františkových kúpeľov).
I keď tis nie je zaraďovaný medzi ihličnaté dreviny (netvorí šišky), celkovou stavbou sa im podobá. Náš tis obyčajný je rozšírený aj v prírode v strednej a západnej Európe, Malej Ázii i Zakaukazsku. Na Slovensku máme niekoľko rezervácií tisu, ktorý sa nesmie ťažiť pre komerčné účely. Tis kvitne skoro na jar, vytvára červené bobule a je okrem dužiny celý jedovatý.
Jedným z najvzácnejších druhov drevín je cédrovec zbiehavý, rastúci pri Irme. V Kalifornii, odkiaľ pochádza, ho volajú kalifornský biely céder. Má ploché vetvičky so šupinatými neopadavými ihličkami. Plodmi sú vajcovité šišky dlhé do 25 mm. Je cennou okrasnou drevinou, pestovanou zriedka. Len vďaka optimálnym podmien-kam, ktoré u nás má, plodí.
Ďalším vzácnym druhom je jedľa Nordmanová – kaukazská pri ohrade pávov. Je to krásny solitér, vitálny, zdravý, stále plodný. Pochádza z hlavného chrbta Kaukazu, kde rastie vo výškach do 2000 m n.m. V oblastiach odumierania našej jedle bielej je
možné vysádzať tento voči smogu a znečisteniu ovzdušia odolný druh.
Jedľovec kanadský je ďalší vzácny ihličnan rastúci pri leknových jazierkach. Poznáme ho podľa veľmi malých šišiek, len 20 mm dlhých. Domovinou je mu východná časť Severnej Ameriky. Zasahuje až do Kanady. Znáša ťažké klimatické podmienky v studených, vlhkých roklinách. Podobá sa našej jedli bielej, čo do stavby ihličia a kvality dreva.
Je to cenná okrasná drevina zatienených plôch našich parkov. Oproti kúpalisku Eva, vedľa cesty, rastie u nás jediný exemplár borovice himalájskej, pochádzajúcej z pohorí Hindukušu a Himaláje, kde rastie vo výškach od 1800 do 4000 m n.m. Je to mohutný strom hlavne v domovine, kde dorastá do 80 m. Ihlice sú dlhé do 18 cm a sú výrazne ovisnuté. Šišky sú valcovité a dlhé do 25 cm.
Prekrásne exempláre jedle srienistej rastú pri Balneoterapii II. Druh sa podobá na jedľu dlhými šedozelenými ihlicami, na oboch stranách s radami prieduchov, ktorými strom dýcha. Práve tu je problém našej jedle bielej, ktorá sa vplyvom znečistenia ovzdušia viac-menej „dusí". Jedľa srienistá rastie v južnej časti Skalistých hôr v Severnej Amerike.
Pri Spoločenskom centre rastie ďalší vzácny druh – borovica rumelská. Prirodzene je rozšírená v pohoriach Balkánu – Albánska, Macedónska a Bulharska. Má päť ihlíc vo zväzočku ako naša limba. Ihlice sú pevné, do 10 cm dlhé, šišky dlhé do 13 cm. Je to nenáročná drevina, odolná voči mrazom, ale pre pomalý rast sa veľmi u nás neuplatnila.
Častejší je tu smrek omorika, dovezený z vápencových pohorí Bosny. Má úzku, štíhlu, kužeľovitú korunu. Poznáme ho ľahko podľa ihlíc. Na hornej strane sú lesklé, tmavozelené, na rube s dvoma širokými, šedými radmi prieduchov. Šišky sú vajcovité, pred dozretím, červenofialové. Je jedným z najozdobnejších smrekov, a preto sa v parku cení.
V poslednom čase zažívajú ihličnany renesanciu najmä v súkromných záhradách. Sú totiž stále zelené, tvoria minimum bioodpadu, a sú veľmi nenáročné na pôdu. Prakticky nevyžadujú žiadnu údržbu. Treba však upozorniť, že nie všetky na trhu ponúkané druhy vyhovujú našim klimatickým podmienkam.
