To si myslím – už dávno…
Poslanci rozhodli, že OBI v meste nebude. Uverili „sile argumentov“ o nevhodnej lokalite. Poslanci SDKÚ-DS a občan Benko hovorili o strate „pôdy živiteľky“ tak presvedčivo, že uveril aj denník Sme (píše: Piešťanci nechcú zastavať úrodnú pôdu).
Kde ste boli, občan Benko, keď tí istí poslanci nenavrhovali náhradnú lokalitu a súhlasili so zmenou územného plánu pri diaľničnom privádzači (miesto ornej pôdy v rozlohe ako pod OBI budú logistické sklady) a rovnako súhlasili aj so započatím konania k zmene územného plánu v lokalite Lodenica (z 10x väčšou plochou ako pod OBI) bez strachu, že umrieme od hladu? Vtedy vás, pán Benko, nepotrebovali (súhlas bol asi v línii strany).
Možno poslanci uverili argumentom o komplikovanej doprave v uvedenej lokalite. Ak by si pozorne prečítali zápis z rokovania kompetentných (že investor v projekte zohľadní potreby obchvatu mesta) a zúčastnili sa predstavenia súpisu (pasportu) komunikácií mesta (pred 14 dňami na MÚ – boli sme tam len dvaja poslanci, obaja „za OBI"), možno by sa rozhodli inak.
Ak raz obchvat bude, jeden kilometer „zhltne" 2 ha pôdy (3 km je plocha pod OBI – to už bojovníkom za ornú pôdu nechýba…). Vo verejne proklamovanom záujme „za každú cenu sa s OBI dohodnúť" boli navrhované lokality bez ohľadu na to, čo to urobí s dopravou. O dohodu nešlo – divadlo „o ústretovosti" nechtiac odhalil poslanec Smeru, ktorý povedal (citujem): „Investujte v mestách, ktoré nemajú kúpeľný charakter." Prečo si túto myšlienku osvojil celý klub Smer, vedia len oni. Asi som z inej planéty: čo iné si možno predstaviť ako vhodnú investíciu do kúpeľného mesta, ak nie služby a obchod.
Argumenty odporcov OBI z klubu SDKÚ-DS (česť výnimke, jeden bol za OBI) asi moji kolegovia pochopili ako dobre mienené. Inak si neviem vysvetliť, prečo si hlasovaním za OBI napr.: nepomôže pracovník úradu práce (hlasovaním – „bez práce" – stvorí 200 pracovných miest), nepomôžu mestu štyria poslanci – zároveň aj zamestnanci organizácií zriadených (resp. financovaných) mestom („ak nebude prosperovať mesto – nebudú ani oni…").
Moje rozhodnutie tieto argumenty neovplyvnili – neboli úprimné, boli účelové. Tak ako už viackrát v situáciách, keď sa hra na opozičnú politiku povyšuje nad záujem o dohodu v prospech mesta ako celku. Boli potvrdením mojich už dávnejšie zverejnených názorov, že na pôdu zastupiteľstva nepatrí politický boj, ale spolupráca osôb a osobností mesta, ktoré svoje rozhodnutia riadia vlastným rozumom a nie predstavami straníckeho grémia.
Jedným hlasovaním „svet nepadol", to len mne padli zábrany pomenovať veci tak, ako ich vnímam. Možno aj pre poučenie tých, ktorí do „kauzy OBI" nevidia a majú pocit (ako denník Sme), že sme „zachránili ornú pôdu". Vôbec nie – urobili sme si hanbu!
