Rybárom i „nerybárom“: Trochu histórie na úvod
Priatelia, čitatelia Piešťanského týždňa, pripravil som pre vás zopár článkov, ktoré vám opíšu piešťanské rybárske revíry, vysvetlia aké techniky lovu rybári používajú a aké ryby a vodné živočíchy sa vyskytujú v našom okolí. Budem písať pre všetkých, i nerybárov.
Rád sa aj od vás dozviem všetko, čo viete o našej histórii, vodnom svete či rybároch. A budem veľmi rád, ak nám do redakcie pošlete fotografie svojich kapitálnych úlovkov či pekných momentov od vody, nech Piešťanci vidia, aké bohatstvo okolo seba máme. A najradšej budem, keď si spoločne uvedomíme, že toto spoločné bohatstvo treba chrániť a zveľaďovať.
Prvé zmienky o rybárskych spolkoch v Piešťanoch sú už od roku 1918, hoci o jednotnej organizácii ešte nemôžeme hovoriť. V tom období si konkurovali dve skupiny rybárov prenajímajúcich si rôzne časti rieky. K zjednoteniu a vytvoreniu prvého spolku prišlo až v roku 1924.
Za prvého predsedu Spolku rybárov v Piešťanoch bol zvolený Dr. Straka. Rybári obhospodarovali oveľa väčšiu časť Váhu ako v súčasnosti. Ich revíry sa rozprestierali od Brunoviec až po Jalšové. Z najstaršej histórie piešťanského rybárstva sa veľa nezachovalo, aj to málo je len z ústneho podania.
V súčasnosti rybárske revíry v okolí Piešťan delíme na vody stojaté a vody prúdivé. Medzi stojaté vody patrí v prvom rade vodná nádrž Sĺňava (VN Sĺňava). Bola vybudovaná medzi rokmi 1956 až 1959 na mieste mokradí a lužných lesov. V roku 1976 tam bol vytvorený umelý ostrov Čajka, ktorý tiež nazývame Vtáčí ostrov.
V roku 1980 bola nádrž vyhlásená za chránenú študijnú plochu. Za svoje pekné meno vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku. Tento rybársky revír sa začína od Krajinského mosta a končí pri priehradnom telese (hati) vodného diela. Jej plocha je 430 hektárov (501 hektárov podľa SRZ) a nepatrí priamo pod piešťanskú organizáciu, ale je to voda Rady.
Znamená to, že Sĺňavu obhospodaruje priamo Rada Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) v Žiline. Loviť na nej môžu len držitelia platného celoslovenského povolenia na vody kaprové, držitelia zvláštneho povolenia, držitelia osobitného povolenia ministerstva pôdohospodárstva a držitelia krátkodobých povolení na túto nádrž. Povolenia sa dajú zakúpiť v kancelárii Mestskej organizácie SRZ.
Charakter ľavej časti, ale aj celej vodnej nádrže sa od jej napustenia zmenil. Podľa pôvodných projektov mala Sĺňava zadržať cez 12 miliónov metrov kubických vody. Antropogénna činnosť, ale najmä sedimentácia však znížili jej kapacitu.
Priehradu využívajú najmä slovenskí energetici. Je to zásobáreň vody pre momentálne uzavretú atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach a pravostranný kanál slúži ako náhon pre vodnú elektráreň v Maduniciach.
