Bol raz jeden klub…

Pod hlavičkou MsKS začal v roku 2005 pôsobiť aj Klub patchworku, ktorý zakladala Mgr. Otília Jurgová a Daniela Stanková. Jeho členkami sa stali celkom obyčajné ženy s neobyčajnou záľubou – zaujala ich technika patchworku.
Stretávali sa raz mesačne v priestoroch MsKS na Ulici A. Dubčeka. Platili členský poplatok, ktorý určilo MsKS. Raz za rok členky vystavili malé i veľké deky, tašky, obrusy a iné originálne diela, ktoré samy vytvorili. K výstave patrí vernisáž – aj tú si pripravili ženy samy.
Výstavu otvorila riaditeľka MsKS a nezabudla sa pochváliť, ako sa teší, že pod hlavičkou mestskej inštitúcie, ktorej je riaditeľkou, takéto niečo funguje, aké krásne výtvory ženy vystavujú a že aj takýmto spôsobom reprezentujú mesto Piešťany.
Takto to fungovalo každý rok, až kým neprišiel december 2008.
Pani riaditeľka nám dala termín, kedy môžeme výstavu pripraviť – rozumej odpratať výstavu, ktorá bola nainštalovaná pred nami, nanosiť si panely, stoly a stoličky, pripraviť stoly na občerstvenie na vernisáži.
Keď sme sa zohriali pri vláčení veľkých panelov a ako-tak sme mali pripravené stoly, nám pani riaditeľka po pracovníčke MsKS odkázala, že výstava, ktorá bola pôvodne plánovaná až do nedele, sa musí zlikvidovať už v sobotu dopoludnia, lebo MsKS v priestoroch potvrdilo ďalšiu akciu – tomu zrejme hovoria dobrá organizácia práce a koordinácia podujatí.
Takže z týždňovej výstavy bolo tri a pol dňa, a to sme ešte nevedeli, aké „príjemné" prekvapenie nás čaká. Ako každoročne, aj teraz sme počuli, aké sme šikovné, čo všetko sme vytvorili… blá-blá-blá…, a ako nás pani riaditeľka od januára 2009 z ekonomických dôvodov rozpúšťa.
Zrejme z takých istých ekonomických dôvodov v druhej polovici roka 2008 MsKS zakúpilo nový kufríkový šijací stroj (asi ho budú využívať na jazykovom kurze). Síce nás nezaložila, ale nás rozpustila, to len na okraj.
A tak zisťujem, že tak ako nie je v MsKS priestor pre Klub patchworku, zrejme nie je ani pre nikoho nového, ktorý by bol ekonomicky výhodnejší. V opačnom prípade by obyvatelia mesta postrehli, že spoločenská sála MsKS je minimálne každý druhý deň vyťažená rôznymi klubovými stretnutiami, kurzami a inými aktivitami, z ktorých si inštitúcia účtuje poplatky za prenájom.
Čo je teda poslaním tejto inštitúcie? Nedá mi, aby som si aj neodpovedala, lebo to, čo sa objavilo v programe vo februári, naozaj stojí za povšimnutie – zrejme plánovaním programov, ako je „Pochovávanie basy", ktoré je v pracovný deň o druhej popoludní.
To sú už všetci Piešťanci nezamestnaní? V opačnom prípade neviem, pre koho je podujatie v takomto čase určené. Detičky v škôlke spia, v školách je po vyučovaní a zamestnaní to asi tiež nestihnú.
Na záver ale predsa dobrá správa. Všetko sa dá, treba len chcieť. Dobrá vec sa podarila a členky klubu pod svoju strechu prichýlila Hotelová akadémia Ľ. Wintera Piešťany, za čo všetkým, ktorí sa na tomto úsilí podieľali, patrí naša vďaka. Škoda, že nechceli tí, ktorí na to majú všetky prostriedky.