Blog Kamila Fana: O rockeroch
V tomto meste, pokiaľ si pamätám, bývalo veľa rockerov. Dali by sa rozobrať do viacerých skupín, ale ja sa zameriam iba na jednu, na rockerov muzikantov. Nemá zmysel menovať a hodnotiť, kto bol ako dobrý, alebo najlepší, podstatné je to, že to žiadny nikam nedotiahol.
Zo skoro všetkých sa plynutím času stali šenkové atrapy. Tí šťastnejší a usilovnejší sa oženili a to je potom ťažšie byť rockerom. Z niektorých sa stali podnikatelia a časom už zabudli, že hrali na nejaký nástroj. Zopár jedincov si ešte „drží fazónu“ a občas si „vrznú,“ akurát, že omieľajú dookola to, čo hrali pred desiatimi rokmi.
Poniektorí presedlali a hrajú čo určí trend a hlavne, že sú z toho peniaze. Tento prístup je asi najrozumnejší, lenže z takéhoto rockera už nie je rocker, ale džigolo. Ešte je tu zopár štastnejších, ktorý to vyhrali a robia puberťákom dídžejov, lenže tridsiatku na krku nezamaskujú. Ďalší sa uzavreli do súkromia, nainštalovali do počítačov rôzne hudobné programy a nahrávajú a nahrávajú a nahrávajú a …..
Ak mám hodnotiť, kto to dotiahol niekam ďalej, tak určite bývalý gitarista z Rybacích hláv, ale aj ten len zemepisne, do Rakúska. Všetkých rozpustil čas a ak nie čas, tak určite alkohol, pretože rocker bez alkoholu predsa "nemóže byt rocker".
Skôr ako sa aj zo mňa stane šenková atrapa, dovoľujem si vám oznámiť, že aj ja som bol rocker, tak o tom svedčí môj nález v archíve, kde som v prvom songu v úlohe speváka a v druhom – inštrumentálnom kuse, v úlohe hráča na mandolínu a aj keď dosť mizerného, a to v obidvoch prípadoch, ale zato mladého a krásneho. Takže nech sa páči, songy s názvom Párty a Útok na Reichsstadt, nahrané približne pred desiatimi rokmi v začínajúcom štúdiu Shramot.
