Vzácna flóra okolo nás: Ihličnany v mestskom parku

Teraz vyniknú viac ako v lete ihličnaté dreviny a ľahšie ich môžeme poznávať, napr. podľa šišiek. Malá prechádzka parkom od pešej zóny na sever nás obohatí poznaním vzácnych drevín z mnohých kútov sveta, ktoré sú v našich podmienkach dobre aklimatizované. Vľavo od Kúpeľnej dvorany rastú krásne duglasky tisolisté, dosahujúce výšku cez 20 metrov. Domovinou pre tento druh je Severná Amerika, od Kalifornie až do Kanady.
Tam dorastá do výšky až 80 m. Má zvláštne šišky, ktorými sa výrazne odlišuje od iných stromov. Okrem bežných šupín majú trojité krycie šupiny. Je to úžitkový aj okrasný strom, ktorý sa u nás pokusne zavádza do našich porastov v pahorkatine. Častejšia je u nás borovica čierna, pretože sa hojnejšie využíva na zalesňovanie krasových oblasti, suchých devastovaných svahov najmä na vápenci.
V parkoch je tiež cennou drevinou, i keď v súčasností trpí špecifickou hubou rozmnožujúcou sa v šiškách napr. na Červenej veži. Tu práve došlo k jej expanzii vzhľadom na devastáciu celého priestoru, ktorý ostal bez akejkoľvek údržby.
Nad Kúpeľnou dvoranou rastie skupinka vzácnych kryptomérií japonských. Ide o tzv. japonský céder s červenohnedou kôrou odlupujúcou sa v tenkých pruhoch.
Guľovitá šiška má priemer asi dva centimetre. Ihlice má podobné sekvoji. Pôvodná je v Japonsku a v Číne. U nás trpí mrazmi na nechránených stanovištiach, ale dobre regeneruje. Bližšie k Domu umenia rastie skupinka vzácnych cypruštekov hrachonosných. U nás sa pestuje zriedkavo v botanických záhradách, a aj v Japonsku, odkiaľ pochádza, má obmedzený výskyt.
Plodmi sú jedovaté hrášky, okrasne pôsobia hlavne jej juvenilné formy. Častejší je v našich parkoch cypruštek Lawsonov, pochádzajúci z Kalifornie. Ľahko ho určíme podľa ovisnutej najvyššej vetvičky.
Okolie bývalého liečebného domu Slovan je značne zdevastované. Viaceré významné dreviny sú atakované náletmi a úprava tohto cenného priestoru je v nedohľadne. Za betónovým plotom vyniká napr. smrek východný svojím štíhlym vzrastom. Poznáme ho podľa tenučkých valcovitých šišiek.
Rastie v západnej časti Kaukazu a v horách Turecka. Je významnou, cennou parkovou drevinou. Nevhodné stanovište za Slovanom má aj najvzácnejší strom v parku (v bývalej letnej čitárni) – metasekvoja tisovcovitá. Kmeň nesie odlupujúcu sa kôru a ihlice sú postavené do plochy proti sebe. Objavená bola len v roku 1944 na malej ploche v Číne.
Do Európy strom priviezli v roku 1947 a v Piešťanoch rastú len dva kusy tejto dreviny. Hádam najkrajšie sú dva exempláre na Modrovke. Asi sto metrov odtiaľto rastie skupinka borovíc vejmutoviek. Strom celkovo pôsobí subtílne a má veľmi jemné ihlice. Pochádza zo Severnej Ameriky a je nádejnou parkovou i lesnou drevinou.
Ďalšie vzácne stromy sú vysadené v plytkej preliačine nad Domom umenia. Sú to tisovce dvojradové. Majú na zimu opadavé ihličie. Šišky sú guľovité do troch centimetrov. Strom sa podobá metasekvoji. Domovom je pre tento druh juhovýchodná časť Severnej Ameriky. Je cennou okrasnou drevinou hlavne na jeseň, keď sa sfarbí do červenohneda.
V strede parku nájdeme ešte skupinku vzácnych borovíc žltých s viac ako 20 cm dlhými ihlicami. Sú prirodzene rozšírené v Skalistých horách Severnej Ameriky, od Mexika po Kanadu. Strom je cenným parkovým stromom. Korunou nášho mestského parku, pravda, z pohľadu dendrológa, je rovnako v centre parku rastúca skupinka jedli srienistých – kolorádskych.
Poznáme ich podľa dlhších sivozelených ihlíc, často kosákovito zahnutých. Domovinou je im južná časť Skalistých hôr v Severnej Amerike. U nás sa jej darí v súčasnosti lepšie ako našej jedli bielej.
Park, ktorý na niektorých miestach prerastá do lesa, je malou učebnicou zemepisu i dendrológie. Chýba len viac pozornosti k tomuto priestoru, ktorý nutne potrebuje obnovu po viac ako sto rokoch od jeho založenia.
Podľa vzoru iných kúpeľných miest, vzhľadom na klimatické zmeny, nové pohľady na funkciu zelene, nové estetické kritériá i funkčnosť parkov nemôže nechať kompetentných v nečinnosti.