Piešťanskí stavitelia: F. WEINWURM a I. VÉCSEI

Výsledkom boli štyri realizované budovy: štvorpodlažná vila Lívia (Sad Andreja Kmeťa č. 78), troj- až štvorpodlažný penzión Dr. Weltmanna (nárožie ulíc Winterovej a Pribinovej), trojpodlažný nájomný bytový dom s obchodom (Winterova č. 44) a trojpodlažný Quittnerov obytný a obchodný dom na Teplickej ulici, ktorý neskôr pri veľkoplošnej asanácii zbúrali (priestor styku Teplickej a Nitrianskej ulice).
Všetky štyri objekty boli postavené v rozmedzí rokov 1927 – 1928. Kým tri objekty prestáli otrasy, ktoré prinášal čas a stále – iba s neveľkými úpravami – stoja a slúžia, ich stavebníci, projektanti a stavitelia už dávno nežijú.
Poväčšine nedožívali svoje životy v pokoji, ale odchádzali za dramatických okolností násilnou smrťou. Smrť oboch architektov bola stratou, po ktorej zostala v dejinách slovenskej architektúry dvadsiateho storočia viditeľná medzera.
Fridrich (Bedrich) Weinwurm sa narodil 30. augusta 1885 v Borskom Svätom Mikuláši. Kvôli univerzitným štúdiám cestoval do Drážďan a do Berlína. Po nadobudnutí vysokoškolského diplomu pracoval od roku 1906 do roku 1914 v Nemecku.

V rokoch 1914 – 1918 v c. k. vojenskej uniforme zakusoval útrapy I. svetovej vojny; po demobilizácii sa usadil v Bratislave, kde pracoval vo svojom odbore najprv samostatne a od roku 1924 v spoločnej projektovej kancelárii s kolegom architektom Ignácom Vécseiom. Popritom učil na Stavebnej priemyslovej škole.
Weinwurmov o málo starší druh a krajan Ignác Vécsei sa narodil 6. apríla 1883 v Prievaloch. Vysokoškolské štúdiá absolvoval v Budapešti a tam potom i pracoval do roku 1914, keď ho obliekli do uniformy, aby i on bojoval za cisára pána až do konečnej porážky.
Po vzniku ČSR prišiel do Bratislavy, tam potom, po počiatočnom rozhliadaní sa, pracoval vedno s kolegom Fridrichom Weiwurmom až do násilného zahatania činnosti, ktoré ich zasiahlo roku 1939 (podľa iného prameňa roku 1938).
Rasistické perzekúcie na nich doľahli, keď sa nachádzali na vrchole tvorivej aktivity; už počiatkom tridsiatych rokov zviditeľňovali slovenskú architektúru na európskom fóre najmä bratislavskými realizáciami komplexu pavlačových obytných domov UNITAS (1930 – 1931) a bytového komplexu Nová doba (1932).

Znemožnenie činnosti bolo iba počiatkom v slede nevraživých zločinov, končiacom vraždami. Weinwurm prišiel o život roku 1942 kdesi na vtedajšej maďarsko-slovenskej hranici; Vécseia aj s manželkou roku 1944 deportovali do Osvienčimu, kde dokonal.
Nacistickým žargónom zdeformovaný význam nemeckého slovesa ausradieren sa v prípade nešťastného Vécseia vyjavil tak dôsledne, že sa (doposiaľ) nepodarilo nájsť ani len jeho fotografiu. Tragický osud si vystriehol aj dvoch zo štyroch stavebníkov: A. Quittnera a MUDr. M. A. Weltmanna.
V literatúre je zaznamenané, že architekti Weinwurm a Vécsei projektovali „budovy obchodné, administratívne, kultúrne, sociálne, najviac však domy obytné, či už vily, alebo komplexy obytných domov, pri ktorých vytvorili nový štandard".

Štyri piešťanské puristické realizácie – vila Lívia (1927), penzión Dr. Weltmanna (1927), obytný a obchodný dom A. Quittnera (1927) a bytový dom s obchodom na Winterovej ulici č. 44 (1928) – patria do širokej skupiny stavieb určených pre bývanie.
Tri z nich – výnimkou je dom na Winterovej ulici – figurujú vari vo všetkých uverejňovaných zoznamoch prác autorského tandemu a sú teda aspoň odbornej verejnosti dostatočne známe. Najmä vila Lívia – penzión, variantne nazývaný podľa stavebníka aj Feldmar – opakovane priťahuje jej pozornosť.
Pri projekte náročného zakladania, komplikovaného presahom objektu do starého koryta Váhu, spolupracoval s architektmi špecializovaný odborník Prof. Bortsch.