Blog Jaroslava Poturnaja: Možno
Pôvodne som mal pripravený celkom iný blog. Chcel som písať o novom slovenskom filme Pokoj v duši. Článok som už mal napísaný v počítači, ale nakoniec som ťukol zle na klávesnicu a celý sa mi rozdvojil a posunul.
Nevedel som ho dať dokopy a môj syn Rasťo nemal práve vtedy na mňa čas, aby mi pomohol. Všetko zlé je aj na niečo dobré. Tak som pripravil iný text a starý som zrušil.
Krátko pred tým kamarátovi zomrel náhle otec a tak, aby som mu trošku uľavil – ak sa to vôbec dá – uverejňujem jednu moju báseň. Napísal som ju, keď mi zomrela milovaná babka.
Možno ( Dlhá cesta)
Život vyhasol
– žije iba v spomienkach.
Duša sa vydala na dlhú cestu.
Je to, ako keď praská kameň.
V inej duši vzniká
hlboká prasklina.
Možno práve pri smrti
sa rodí ďaľší človek.
Niečo zaniká a niečo vzniká.
Možno v tej praskline
vykvitne kvietok
zo spomienok.
Možno zhasnutý život
zažiari v novej hviezde.
Pozeraj preto na oblohu.
Možno tam uvidíš tú hviezdu,
ktorá ešte nevyhasla
– žiari.
P.S. Film Pokoj v duši je dobrý a zaujímavý. Určite Vám ho odporúčam, ale pomoc kamarátovi je dôležitejšia.
