Blog I. Gála: Pavo pistinienses intra muros
Nerozumieš, čitateľ? Nuž, dovolím si to preložiť – páv piešťanský je za dverami. Nie, nie za tými dverami Lasicu a Satinského. Nie je „ante portas“, teda pred dverami ako ten Hannibal. Už je za dverami mesta a hovie si v jeho strede na pešej zóne. Síce mu ešte chýbajú perá, ale už je tu. Alebo nie?
Konečne bude pešia zóna dokončená, povedal som si. V PT-čku som si prečítal, že bude zavŕšená kamennou sochou páva. Išiel som na piccolo (bez mlieka, len tretina dávky cukru) do mesta, a tak som si to čudo pozrel. Ale je to vôbec páv, čo pristál pri Bezovci? Nie je to UFO? Tvári sa to ako kus opracovaného kameňa.
Akosi som však nevedel odhadnúť, ktorá časť páva je zakliata do tej skaly. Je síce pravda, že ešte nie je ukončený, ale mne to skôr pripomína motýľa. Takého exotického, mne neznámeho. Asi žije na Borneu či na dne Mariánskej priekopy. Obe tieto miesta sú za hranicami môjho sveta.
Neviem aká fauna či flóra tam existuje. Ťažko posúdiť. To, čo je teraz pred bývalým Mliečákom, môže byť aj zlisovaný brontosaurus. Ani toho asi nikdy neuvidím, len si ho tak predstavujem. Ale určitú podobu tam tuším. A vraj bude stáť takmer 79 000 EURO (teda 2.37 mil. SKK). Ten páv, nie brontosaurus.
Nuž, jeden známy sa takmer zadrhol na vlastnej sline, keď mi citoval tú sumu. A bol prekvapený, keď som povedal “No a čo?“ Asi očakával moje jednoznačné odsúdenie tej nehoráznej sumy.
Tak som mu povedal príbeh jedného obrazu od popredného amerického maliara Jacksona Pollocka (detailne popísané na www.nga.gov.au, ale len pre tých anglofónnych). V skratke: obraz nazvaný Blue poles bol kúpený v 1973 do Národného múzea v Canberre za US $ 2 mil., čo bola dovtedy najvyššia cena za obraz v Austrálii. To vyvolalo doslova tajfún v celej spoločnosti. Bol to spoločenský a politický škandál, ktorý takmer ohrozil existenciu vlády.
Dnes je toto dielo cenené na cca US $ 100 mil. Dobre si ho pozrite, je to vlastne jedna obrovská mazanica. Má rozmer 213 cm x 489 cm. Umelec pozval v roku 1952 na návštevu priateľa umelca (nejakého Tonyho Smitha), ktorý si takto spomínal na príbeh Blue poles: “Pili sme. (moja pozn. „Ako inak?"). Rozhodli sme sa niečo namaľovať. Na belgické ľanové plátno sme naniesli na palec farieb. Chodili sme po ňom v topánkach i bosí.“ Na plátne nájdete fragmenty skla, farby boli „nanášané“ na plátno obrovskými striekačkami. Plátno bolo striedavo položené naplocho alebo zavesené (aby farby lepšie stekali).
Skutočne inovatívny a moderný prístup k umeniu. Michelangelo mal asi inú techniku. Možno preto je jeho meno známe aj v meste liečivého bahna po 500 rokoch, kto tu však okrem fajnšmekrov počul o Jacksonovi Pollockovi?
Vážení, tak aj tohto pavo pistinienses niektorí nazývajú umením. Čudujte sa a očte očami. Ja mu nerozumiem, ani sa mi nepáči, to však neznamená, že nemá hodnotu. A či je hodný hrste zlámených geršlí alebo pol milóna euráčov, to nerozhodne nik, ani Ústavný súd.
Ako povedal ten William Shakespeare: „The beauty is in the eye of the beholder.“
P. S. Skutočne bude pešia zóna už týmto dokončená? Za 50 000 jurášov vysekám aj Tyranosaura Rexa (dĺžka do 14 m, výška 4 m v bedrovom kĺbe, váha do 7 ton) či nášho piešťanského maskota Rudka. Veď v Sade A. Kmeťa je miesta stále dosť…
