Vzácna flóra okolo nás: Dolina Striebornice

Z botanického hľadiska je významná dolina potoka Striebornica, ktorá od Moravian po záver doliny, pod úpätím Marhátu, meria viac ako 10 km. Keďže hlboká dolina je orientovaná na juhozápad, dostáva sa na jej výslnné svahy teplomilná flóra a na svahoch orientovaných na sever nájdeme už horské karpatské druhy rastlín. Svahy doliny sú popretkávané lúčkami, ktoré keď sa kosia, upútajú krásnou paletou kvetov na čele s našimi orchideami, hlavne v máji a júni, čo u nás už nebýva častý jav. Okrem toho z doliny vybiehajú údolia a skalnaté hrebene so vzácnymi druhmi kveteny.
Cestou hore dolinou od jazera Striebornica za pozornosť stojí kyslá teplomilná dubina nad chatami bývalej Tesly, na kremencových výbežkoch hrebeňa Krahulčích vrchov. Vysadený prútnatec metlovitý vidno okolo chát.
Je celý jedovatý, ale upúta veľkými motýľovitými žltými kvetmi v polovici mája. Podrast duba zimného a letného je chudobnejší ako na vápencoch, ale o to vzácnejší, s ostrovčekmi lepkavej žiarivo červenej smolničky obyčajnej, kručinky chlpatej, vresu obyčajného, štiaviku i viacerých druhov vzácnejších tráv.
Povodie potoka Striebornica sprevádza jelša lepkavá, viaceré druhy vŕb, bazy čiernej s masovým výskytom záružlia močiarneho, blyskáčom jarným, žerušnicou lúčnou deväťsilom lekárskym, kukučkou lúčnou a mnohými ďalšími mokraďovými druhmi. Prekvapením je výskyt prasličky najväčšej, ktorá dosahuje výšky až jeden meter, pripomínajúc nám pravek v našich zemepisných pásmach.
Údolím vľavo, asi v polovici doliny, sa dostaneme na vápencovú ostrohu s kolísajúcim výskytom vzácneho ponikleca veľkokvetého, čo je vzácnosťou, pretože tento druh vymizol napríklad z vápencovej juhozápadnej hrany Grnice.
Ďalším zaujímavým vápencovým hrebeňom je bočná rázsocha Gajdy od areálu táboriska. Je to už krásne formovaný terén, v spodnej časti s kremencovými podložím, kde nájdeme čučoriedky najbližšie od Piešťan s prekrásnymi lišajníkmi popretkávanými sviežimi zelenými vankúšikmi machu. Je to účebnicová lokalita pre štúdium lišajníkov, ktoré sú indikátormi čistého a zdravého životného prostredia.
Vápencový hrebeň vyzdobený prístupnou jaskyňou, je ovenčený starým bájnym papradím – sladičom obyčajným, s liečivým koreňom a rovnako liečivým brečtanom popínavým. Na jar tu nájdeme poniklec veľkokvetý, zárasty snežienky a chochlačiek, cesnak horský, zubačku deväťlistú, rozchodník prudký či mesačnicu trvácu.
V preliačine nad parkoviskom rastie v trstine vzácny starček potočný a chrastavec lesný turčiansky. Sú to už karpatské druhy, rovnako ako žerušnica horká, iskerník chlpatý či netýkavka nedotklivá.
Cestou pod úpätie Marhátu nájdeme vzácny podslnečník Theophrastov, donesený zrejme s krmom pre zvieratá ako panónsky druh. Zo vzácnejších druhov si treba všimnúť víku hrachovitú, strmobyľholú, lazertrojlaločný, štetôčku chlpatú. Častý je tu jedovatý ľuľok zlomocný s lákavými čiernymi guľovitými plodmi, ktoré sa používajú v očnom lekárstve. Z fauny treba spomenúť vzácnych zástupcov fúzačovitých – fúzač alpský a fúzač bukový.
Zo záveru doliny je len skok na Jelenie jamy. Obrábané polia sa menej chemicky ošetrujú. Tu nájdeme také vzácne druhy rastlín, ako sú nevädza poľná, hlaváčik letný, iskerník roľný, kolenec roľný a červený, ruman roľný, šerardia roľná, ostrôžka poľná a mnohé ďalšie druhy, s ktorými sa už okolo nás viac – menej nestretneme. Chýba nám tu už hádam len kúkoľ poľný, ktorý sa už mnoho rokov neobjavil. Pre botanika je to nevšedný nostalgický pohľad do cca 50. rokov minulého storočia. Záchrana týchto druhov sa vykonáva v botanických záhradách a políčkach pri skanzenoch, ktoré sú ošetrované starou technológiou.