Teplovod z Bohuníc Piešťany premeškali

Podľa bývalej pracovníčky vtedajšieho Miestneho národného výboru (MsNV) Piešťanci sa obávali možnej rádioaktivity, ktorú vraj médium privádzané potrubím z jadrovej elektrárne obsahuje. A tým by odplašili hostí z kúpeľov. Iný názor má ďalší pracovník MsNV v Piešťanoch, Ing. Ján Poturnaj, ktorý síce nevie, prečo sa teplovod nevybudoval aj do Piešťan, ale podľa jeho slov túto stavbu mesto neodmietlo. Veď mala byť financovaná zo štátneho rozpočtu. Pravdepodobným dôvodom bol skôr fakt, že po revolučnom roku 1989 sa mnohé zámery nezrealizovali. Dôvodom bola zmena politickej aj hospodárskej situácie v krajine. Na túto, ale aj iné otázky spojené s budovaním teplovodov z Elektrární Jaslovské Bohunice odpovedá hovorca akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne Juraj Kopřiva.
Kedy boli postavené teplovody z Jaslovských Bohuníc, aké sú dlhé a kam vedú?
– Jestvujú dva teplovody. Prvým je tepelný napájač EBO – Trnava, ktorý zásobuje aj obec Jaslovské Bohunice. Do prevádzky ho uviedli na začiatku roka 1988. Základnú časť tvorí potrubie dlhé asi 21 km, ktoré sa v meste rozvetvuje na prípojky menších dimenzií k jednotlivým odovzdávacím staniciam odberateľov. Ďalší tepelný napájač EBO – Hlohovec, Leopoldov uviedli do prevádzky v roku 1997. Dĺžka jeho hlavnej vetvy je 16,12 km. V Hlohovci sa redukuje a rozvetvuje na prípojky menších dimenzií k odberateľom.
Aké teplo sa z JE EBO vlastne odvádza? Ide o teplo, ktoré vzniká pri jadrovej reakcii?
– Ohrev obehovej vody tepelného napájača sa uskutočňuje v trubkových výmenníkoch výmenníkovej stanice. Para použitá na ohrev obehovej vody pre tepelný napájač sa odoberá z turbogenerátorov sekundárneho okruhu. Vyrábajú ju parogenerátory, čo sú v podstate tiež trubkové výmenníky. Jej ohrev v parogenerátoroch zabezpečuje voda hermeticky oddeleného primárneho okruhu, ohrievaná v reaktore. V trubkových výmenníkoch jednotlivé médiá neprichádzajú navzájom do styku – sú oddelené takzvanou fyzickou bariérou. Ale v princípe máte pravdu, aj na výrobu tepla na vykurovanie sa využíva teplo vznikajúce pri jadrovej reakcii.
 Čo vlastne v teplovodoch prúdi? Je to para alebo voda? Ako sa z tohto média stane teplá vykurovacia voda v radiátoroch?
– V tepelnom napájači je ako teplonosné médium použitá horúca voda. Jej teplota je riadená ekvitermicky – teda podľa vonkajšej teploty. Táto obehová voda prúdi do odovzdávacích staníc jednotlivých odberateľov. Uvediem príklad – pre jedno sídlisko je vybudovaná jedna odovzdávacia stanica. V odovzdávacej stanici sa vo výmenníku tepla ohrieva sekundárna vykurovacia voda, ktorá dodáva teplo do vykurovacích telies, napríklad radiátorov. V druhom výmenníku tepla je obehovou vodou ohrievaná pitná voda a takto ohriata prichádza ako teplá úžitková voda odberateľom. Z uvedeného je zrejmé, že ani v tomto prípade neprichádza sekundárna vykurovacia voda alebo TÚV do styku s obehovou vodou tepelného napájača.
Aká je efektívnosť takéhoto kúrenia?
– Efektívnosť systémov centralizovaného zásobovania teplom je vždy vyššia ako u decentralizovaných systémov. Dokumentuje to aj cena tepla, ktorá je z tohto systému neporovnateľne priaznivejšia v porovnaní s inými zdrojmi výroby tepla. Najnovšie ceny tepla z EBO pre tento rok sú už zverejnené na stránke ÚRSO – www.urso.gov.sk.
Nie je v médiu rádioaktivita?
– Pri ohrievaní vody nedochádza k prieniku rádioaktivity. Bráni tomu niekoľko fyzických bariér a systém merania a kontroly. Prvou bariérou je skutočnosť, že vykurovacia para je cez trubky parogenerátora oddelená od média primárneho okruhu. Druhá bariéra – obehová voda tepelného napájača je cez trubky výmenníka výmenníkovej stanice v lokalite elektrárne oddelená od vykurovacej pary. Tretia bariéra – vykurovacia voda, ktorá dodáva teplo priamo do vykurovacích telies odberateľov, je cez trubky výmenníka v miestach odberu oddelená od obehovej vody tepelného napájača. Štvrtá bariéra – tlak obehovej vody tepelného napájača je vždy vyšší ako tlak vykurovacej pary. To znemožňuje prienik vykurovacej pary do obehovej vody. Piatu bariéru tvorí systém merania a signalizácie trvale sledujúci všetky spomenuté okruhy. Treba však pripomenúť, že každá látka alebo organizmus v prírode má merateľnú rádioaktivitu. Ide o rádioaktivitu prirodzeného pozadia.
Aké množstvo tepla sa takto využíva na kúrenie a koľko by sa ešte dalo využiť prípadnou stavbou ďalších teplovodov?
– V súčasnosti je projektovaný tepelný výkon výmenníkovej stanice 240 MW takmer úplne zmluvne dohodnutý. Preto nie je možné pripojenie ďalších odberateľov. Reálne by to bolo len v prípade zvýšenia výkonu výmenníkovej stanice, čo ale predstavuje náročné technické úpravy.
Údajne para z výroby v EBO ide do chladiacich veží… A pritom by sa mohla využiť do teplovodov. Je to pravda?
– V chladiacich vežiach sa chladí voda (terciárneho okruhu) cirkulujúca cez kondenzátory turbín. Teplo v tejto „pare" je pre akékoľvek použitie v systéme dodávky tepla nepoužiteľné. Je to vlastne iba odpar z vody teplej cca 30 °C. Teplota samotného odparu je ešte oveľa nižšia.
Koľko voľakedy stálo vybudovanie teplovodu napríklad do Trnavy. Aké technológie boli na to ešte vybudované?
 – Trnavský napájač nie je majetkom Slovenských elektrární, preto nepoznáme jeho cenu. Ale vieme, že tepelný napájač do Hlohovca a Leopoldova vo vtedajších cenách stál približne 765 miliónov. Túto cenu tvorí potrubný rozvod a prípojky do jednotlivých odovzdávacích staníc. V rámci tejto stavby sme dodali aj odovzdávacie stanice v Leopoldove. V Hlohovci si realizáciu odovzdávacích staníc hradil odberateľ. Je to otázkou dohody, kto odovzdávaciu stanice zrealizuje. Rozvody z OST k odberateľom, ak sú teplovodné (nie parné), je možné ponechať pôvodné.
Koľko by stálo vybudovanie teplovodu do Piešťan v súčasnosti?
– Bez projektovej dokumentácie ku konkrétnej investícii by išlo o špekuláciu, preto na túto otázku nemôžeme odpovedať.

Prečo Piešťany odmietli v tých časoch vybudovanie teplovodu?
– Tieto informácie nepoznáme.
Ak by sme sa hypoteticky zaoberali možnosťou zaviesť teplovod do Piešťan, v čom vidíte najväčší technický problém?
– Je potrebné zdôrazniť, že AE Bohunice V2 bola projektovaná predovšetkým na výrobu elektrickej energie, nie na výrobu tepla. Prípadnému rozšíreniu okruhu odberateľov tepla bráni aj vyčerpaná kapacita výmenníkovej stanice.