Ad: Aupark problém s parkovaním nevyrieši… (PT 3/09)
V tohtoročnom 3. čísle Piešťanského týždňa sme si mohli prečítať rozhovor s pánom primátorom, v ktorom bilancoval uplynulý rok. Mňa ako obyvateľa Vodárenskej ulice zaujala najmä pasáž týkajúca sa odpredaja pozemkov na našej ulici.
Nedá mi, aby som na tento článok nereagoval. Som presvedčený, že týmto budem zároveň tlmočiť aj postoje a názory ostatných obyvateľov Vodárenskej ulice, ktorých sa táto záležitosť týka.
Nechcem čitateľa zaťažovať zbytočnými detailmi, ale zopár vysvetlení na pochopenie problému je potrebných. Pozemky na Vodárenskej sa prideľovali v roku 1980 bezplatne, pretože išlo o preferovaný spôsob výstavby – radovú zástavbu. Pripomínam, že v tom čase sa vôbec nejednalo o lukratívne pozemky, pretože sa nachádzali v tesnej blízkosti vojenského letiska s intenzívnou prevádzkou, ktorá obťažovala okolie vysokou hladinou hluku. Pozemky mali pôvodne 300 m2, čo bola minimálna výmera prideľovaná pre radovú zástavbu. Aj z tejto výmery sa však muselo odkrojiť, pretože zástavba bola omylom osadená na trase plynovodu. Uličná čiara sa teda posunula o deväť metrov smerom dozadu, zadná hranica ostala, výmera pozemkov sa zmenšila na 220 m2. MNV, vedomý si svojho pochybenia pri umiestnení zástavby, preto v roku 1982 vykúpil ďalšiu ornú pôdu za pôvodne pridelenými pozemkami, aby doplnil chýbajúcu plochu do 300 m2. Zachovali sa kúpne zmluvy, v ktorých je jasne uvedené, že čsl. štát vykupuje túto pôdu pre účely individuálnej bytovej výstavby (IBV). V čom je teda problém? V ľudskej (úradníckej) nedôslednosti. Vykúpená pôda sa dala dočasne do prenájmu s tým, že sa následne prevedie do osobného užívania. Na tento prísľub sa však na bývalom MNV časom „zabudlo". Dnes sa mesto Piešťany snaží odpredať pôdu, ktorú získalo do svojho majetku pod zámienkou budovania IBV, a ktorú malo podľa vtedy platných zákonov odovzdať občanom do osobného užívania bezplatne. Cenu za 1 m2 si stanovilo na 500 Sk (16,60 eur), čo pri výmere cca 75 m2 predstavuje aj s poplatkami asi 40 000 Sk (1328 eur) na jeden dom.
Čo teda trápi obyvateľov Vodárenskej ulice? V prvom rade, samozrejme, to, že si dnes majú za nemalé peniaze kúpiť to, čo mali dostať bezplatne, keby bývalý MNV svojho času nebol pobabral osadenie domov a neskôr by postupoval podľa platných zákonov. Veď prideľovanie stavebných pozemkov bolo vo svojej dobe jednou z foriem podpory štátu občanom, ktorí si riešili svoj bytový problém. Rovnakou, akou bolo prideľovanie štátnych či družstevných bytov. Jedni dostali novučičký byt, do ktorého sa bolo treba iba nasťahovať, iní zaburinený pozemok pri letisku, takže prípadná závisť naozaj nie je na mieste.
Na celej veci však najviac zaráža postoj pána primátora, viceprimátora a niektorých poslancov mestského zastupiteľstva. Napriek tomu, že boli podrobne oboznámení so všetkými okolnosťami, ktoré zapríčinili dnešný stav, neprejavili ani štipku porozumenia pre svojich spoluobčanov. Porozumenia, ktorým nešetrili napríklad v prípade nedávneho odpredaja lukratívnych pozemkov pri hádzanárskej hale na Hlbokej ulici v prospech občianskeho združenia Slovenský paralympijský výbor (SPV). Čírou náhodou je členom predsedníctva SPV aj pán primátor. Chápem, že dôchodcovia z Vodárenskej nemajú takú charizmu, akou oplývajú predstavitelia SVP – poväčšine predsedovia predstavenstiev a riaditelia významných podnikov.
Zopár čísiel pre porovnanie: Vodárenská ulica – účtovná cena (v akej je pozemok vedený v evidencii majetku mesta) 100 Sk/m2, cena podľa metodiky na oceňovanie pozemkov schválenej mestským zastupiteľstvom 600 Sk, odhlasovaná predajná cena 500 Sk/m2. Hlboká ulica – účtovná cena 800 Sk/m2, cena podľa metodiky 3100 Sk/m2, odhlasovaná cena 800 Sk/m2. V prípade predaja pozemkov na Hlbokej sa mesto dobrovoľne vzdalo príjmu 2,5 milióna korún (83 000 eur). Takže ako vidno – niekedy je možný predaj za účtovnú cenu, niekedy nie.
Takéto porovnanie je potrebné uviesť, pretože v rozhovore s pánom primátorom sú tieto fakty zahmlievané. Druhá vec, ktorá trápi občanov na Vodárenskej ulici, je prístup mestských poslancov voči nim. Charakterizoval by som ho slovami: ďaleko od volieb, ďaleko do volieb.
Ešte slovo na záver: posunutím hranice pozemkov vznikol medzi domami a chodníkom pás zelene široký deväť metrov, ktorý je mestským pozemkom, keďže je v ňom vedený spomínaný plynovod. Na tomto verejnom priestranstve bolo potrebné previesť na vlastné náklady stavebníkov terénne práce, pretože sa musel prekonať 1,5 m výškový rozdiel medzi cestou a vjazdmi do garáží. Následne takisto sadové úpravy a vyše 25 rokov sa na nich vlastnými silami vykonáva údržba verejnej zelene. Služby mesta Piešťany ani nevedia, že tu majú nejakú verejnú zeleň. Náklady na tieto investície a práce vyčíslené v dnešných cenách predstavujú 7,5 milióna Sk (cca 250 000 eur). Za sporné pozemky za domami požaduje mesto od obyvateľov Vodárenskej cca 1,2 milióna Sk (39 800 eur).
Vážený pán primátor, viceprimátor, členovia mestského zastupiteľstva, naozaj nevidíte žiadny dôvod na prehodnotenie svojho postoja v prípade Vodárenská?
