História populárnej hudby od 50. rokov 20. storočia
Populárna hudba sa v priebehu svojho vývoja výrazne menila ovplyvňovaná rôznymi hudobnými žánrami a v súčasnosti je chápaná ako akýsi univerzálny hudobný jazyk zrozumiteľný a prijímaný vo všetkých končinách zemegule.
Na začiatku 20. storočia sa objavili populárne piesne v dnešnom slova zmysle napriek tomu, že sa jej podoba výrazne zmenila. Pred prvou svetovou vojnou sa spievala v krčmách, kabaretoch a varietných sálach a v meštianskych salónoch za sprievodu klavíra.
Postupne po presadení sa moderných tancov s afro-americkými rytmami sa stala základom pre zbližovanie párov pri tanci. Najdokonalejšiu podobu získala v 30. rokoch minulého storočia. V období swingu vznikol najväčší počet tzv. evergreenov – piesní, ku ktorým sa interpreti vracali počas celého 20. storočia. Hlavný piesňový prúd pôsobil jednoliato. Iné hudobné žánre ako rhythm and blues alebo country sa vyvíjali v rámci záujmu úzkeho okruhu poslucháčov.
V 50. rokoch sa situácia zmenila najmä prenikaním vplyvov z iných hudobných žánrov. Speváci štýlu Franka Sinatru si udržali záujem strednej a staršej generácie, ale mládež zaujal nastupujúci rock and roll, ktorý pre ňu predstavoval hlavný piesňový prúd. Možno skonštatovať, že po Sinatrovi prevzal štafetu Presley a v 60. rokoch anglická skupina Beatles.
Korene populárnej hudby treba hľadať v rhythm and blues. Tento termín sa objavil v polovici 40. rokov minulého storočia ako označenie bluesového štýlu z južného Chicaga. Elektrifikovaná podoba tohto mestského blues sa stala základom, z ktorého čerpali smery černošského a belošského rocku.
Najvýznamnejšími interpretmi boli na prelome 40. a 50. rokov Howlin Wolf, Sonny Boy Williamson a Muddy Watters, ktorých nahrávky sa najprv objavili na platniach malých gramofónových spoločností a od polovice 50. rokov ovplyvnili celoamerické hudobné dianie. Popri spevákoch sa dostali do popredia aj inštrumentalisti ako Albert King alebo B. B. King.
V tej dobe sa rozlišovalo podľa miestnych hudobných scén ako chicagske, new orleanské alebo memphiské. Charakterizovala ho zostava, ktorú tvorili rytmická sekcia s basgitarou, elektrické gitary, saxofón a ústna harmonika. Vnútorným vývojom v 60. rokoch sa ustálili oba základné prúdy černošskej hudby, a to soul a funk.
Vo Veľkej Británii sa v tom období objavila vlna súborov hudobníkov bielej pleti ako Yardbirds, Animals, John Mayall s Bluesbreakers, Rolling Stones alebo Spencer Davis Group, ktorých inšpirovala tvorba rhythm and bluesových umelcov tmavej pleti. Ich tvorba prispela k popularizácii pôvodného štýlu pre širokú hudobnú verejnosť a stala sa východiskom pre vznik ďalších hudobných štýlov ako psychadelia alebo hard rock.
V polovici 50. rokov sa hudba, ktorú hrali a počúvali výlučne černosi, začala objavovať vo vysielaní hudobných staníc. Za priekopníka je považovaný rozhlasový D J z Clevelandu Alan Freed prezývanýMoondog.
Do svojho hudobného programu s názvom Moondog’s Rock and Roll Party začal zaraďovať ranné nahrávky černošských hudobníkov. Ako prvý použil slovné spojenie rock and roll, ktoré sa často vyskytovalo v textoch bluesových skladieb a označovalo pohyb formou hojdania a točenia.
(Pokračovanie v budúcom čísle.)
