Poľovná zver v našom regióne – zajačia zver

Zajac má telo z bokov sploštené, najmä v hrudníku, a jeho panvové končatiny fungujú ako pružné, perové páky. Jeho sfarbenie je zemité, žltkavosivé s čiernou primiešaninou, na bokoch prechádza do hrdzava, na bruchu je biele, na stehnách sivasté. Chvost je zvrchu čierny, odspodu biely a má signálnu funkciu.
Ušnice, ktorých hroty sú čierne, sú veľmi veľké a pomocou nich sa zajac zbavuje prebytočného tepla. Srsť si vymieňa na jar a na jeseň. Priemerná hmotnosť zajaca je 4000 gramov. Pachové žľazy má na lícach, ktorých výlučok si labkami nanáša na srsť pri jej čistení a zanecháva ho aj v stope.
Taktiež má pigmentovú žľazu uprostred nosa a mrazové žľazy na slabinách. Základným životným prostredím zajaca je u nás poľnohospodárska pôda, optimálne sú teplé lokality s dostatkom remízok a poľných lesíkov.
Zajac sa považuje za samotárske zviera, ale nie je to celkom tak. Aj medzi zajacmi existujú „známosti", ba dokonca aj akési skupinové teritóriá. Je nočným zvieraťom, no v čase rozmnožovania je veľmi aktívny aj cez deň. Väčšinu dňa však zajac odpočíva v ležovisku v podobe plytkej jamky, v ktorej je temer neviditeľný. Týchto ležovísk má viac a podľa potreby ich strieda.
Keď sa k nemu blíži nepriateľ, spočiatku zostane nehybne ležať, ale oči má otvorené a pulz sa mu spomalí. Avšak, keď je úteková vzdialenosť prekročená, rýchlosť pulzu sa v momente zvýši a zajac vyrazí ihneď plnou rýchlosťou.
Ak ho predátor doháňa, zajac sa zachraňuje kľučkovaním, v čom je, vďaka svojej ohybnej chrbtici, skutočným majstrom. V smrteľnej úzkosti sa zajac ozýva prenikavým nariekavým vrieskaním, pripomínajúcim plač dieťaťa.
Zajace sú okrem dvoch-troch mesiacov (október-december) pohlavne aktívne po celý rok. Zajačica sa okotí 3-4-krát do roka a počet mláďat je 1 -4 (7). Gravidita trvá 42-43 dní a mláďatá sa rodia osrstené a vidiace. Cicajú 3-4 týždne a pohlavne dospievajú už vo veku 4-6 mesiacov.
Zajace sa živia rastlinnou potravou, pričom im spravidla postačí aj voda, ktorá je na rastlinách zachytená v podobe rosy. Zajac konzumuje zelené časti rastlín, puky, hľuzy, korene, plody a ohrýzajú aj kôru. Značné škody spôsobujú zajace v záhradách, ovocných sadoch a vinohradoch.
V našom okrese sa stavy zajacov pohybujú kolísavo. Výsledkom toho, že stavy kriticky neklesajú, ale naopak mierne stúpajú, je starostlivosť o túto zver zo strany poľovníkov budovaním kŕmidiel, a hlavne prikrmovaním.
Pre mnoho poľovníkov, ale i nepoľovníkov je zážitkom odchyt zajacov chytaním do sietí a následne predaj, na ktorom získavajú poľovné spoločnosti a združenia na svoj chod financie.
Takto sa naše zajace dostávajú do poľovných revírov vo Francúzsku a Taliansku. U nás je lov zajaca povolený v období november-december formou spoločných poľovačiek, a aj tie sú skutočným zážitkom.