Pesničky Borovienky prebrali ženu z kómy

Takýto odkaz vrbovského zberateľa ľudových piesní Štefana Antona Pyšného sa snaží už 15 rokov realizovať ľudová kapela Borovienka z Lančára. Tento odkaz bol aj mottom ich prvého cédečka, ktoré vydali pod názvom Borovienka z Lančára. Kapelu s týmto názvom založil v roku 1993 vo Vrbovom žijúci lančársky rodák Štefan Slabý. „Prvými členmi Borovienky boli zväčša muzikanti s menom Slabý. Kapelu tvorili môj brat Jozef, prezývaný Čížo, bratranec Jozef Slabý so svojimi synmi Matejom a Tomášom. Dopĺňali nás Roman Klčo, Peter Hrdina a spevák Jozef Orich.
Inštrumentálnym obsadením sa vyčleňujeme z radov dychových i ľudových hudieb, no svojím repertoárom medzi ne stále patríme. Spočiatku sme čerpali práve zo zbierky piesní od Štefana Antona Pyšného, no postupne sme do svojho repertoáru zaraďovali aj piesne od iných autorov a zberateľov.
Z nich spomeniem aspoň Ľudovíta Ďuriša. Názov Borovienka sme sa dali preto, že práve takýto názov mala prvá pesnička, ktorú sme nacvičili. Keď sme začínali, mysleli sme si, že vydržíme hrať rok-dva, no nakoniec je z toho pätnásť," spomína na začiatky dnes populárnej ľudovej kapely jej šéf Štefan Slabý.
Kapela vydržala 15 rokov a stále sa nechystá s hraním skončiť. S pribúdajúcimi rokmi sa obsadenie kapely menilo, no štýl ich hudby ostal až dodnes nezmenený. Borovienku obohatil príchod Mareka Bielika, harmonikára Michala Sedláka a huslistky Katky Heskovej.
Keďže o ich hudbu bol záujem, kapela nahrala prvé audiokazety a neskôr aj cédečka. Dnes ich má na konte celú desiatku CD-nosičov. „Spočiatku sme hrávali len po okolí a pre hostí v piešťanských kúpeľoch. Neskôr sme začali koncertovať po celom Slovensku, ba prišli aj pozvania zo zahraničia.

Borovienka sa doteraz s úspechom predstavila v Nórsku, Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku i susednom Česku. Skupinu sme preto doplnili o ďalších členov, Paľa a Martina Valáškovcov, Rasťa Bielika a Paľa Zemana, aby sme mali aj náhradníkov.
Koncertov bolo totiž stále viac, no keďže sme stále amatérska kapela, nie každému dovolili pracovné povinnosti absolvovať všetky vystúpenia," vysvetľuje manažérka skupiny a zároveň manželka kapelníka Milka Slabá.
Borovienka sa dostala niekoľkokrát aj do televízie. Dvakrát vystupovali v relácii Senzi Senzus a dvakrát v Drišľakovinách. Ich piesne možno pravidelne počuť aj v rádiu, napríklad vo vysielaní rozhlasovej Reginy. V lete poriadajú pre turistov z USA a Nemecka v Krakovanoch tradičnú slovenskú svadbu so všetkým, čo k tomu patrí. Teda aj s pohostením.
Turisti nie sú len pasívnymi divákmi, ale sa stávajú riadnymi hosťami svadobného obradu i následnej hostiny. Zahraničným návštevníkom sa ich vystúpenia páčili. Dôkazom toho sú aj pozvánky na ďalšie koncerty. „Na budúci rok budeme koncertovať v Srbsku a Chorvátsku, v roku 2010 by sme mali ísť do USA a v ďalšom roku na Ukrajinu," prezrádza nám najbližší program Milka Slabá.
Borovienka má vo svojom registri mnohé pesničky, ktoré vznikli už pred sto rokmi. Muzikanti si ich upravujú pre potreby svojej kapely, a aj preto je ich repertoár iný než u ostatných ľudových hudieb. O tom, že sa to poslucháčom páči, svedčí aj množstvo ďakovných listov. Lančárski hudobníci nemajú núdzu ani o kuriózne príhody.

Napríklad v jednom slovenskom ústave pre duševne choré deti sú pesničky od Borovienky súčasťou liečebnej terapie. „Ešte kurióznejšia bola príhoda s paňou zo Starej Turej. Tá ležala tri mesiace v nemocnici v kóme. Keď už nič nezaberalo, lekári sa jej príbuzných opýtali, akú hudbu rada počúvala. Dozvedeli sa, že pesničky od Borovienky.
Preto jej ich začali púšťať do slúchadiel. Táto terapia zabrala, pretože pacientka sa z kómy prebrala! Svoju vďaku nám potom prišla vyjadriť osobne do Trenčína, kde sme práve koncertovali," spomína na nevšednú príhodu manažérka Borovienky. Lančárska kapela má nielen svojich stálych poslucháčov, ale aj fankluby.
Jeden v Ratnovciach a druhý v Rači. V Šuranoch dokonca existuje kapela starších muzikantov, ktorej Borovienka učarovala natoľko, že počas svojich vystúpení hrajú iba jej pesničky! Na rozdiel od profesionálnych kapiel chodia muzikanti z Borovienky do práce. Aj preto nemajú veľa času na nácvik. „Obyčajne sa stretávame len v piatok večer.
Nacvičujeme hlavne vtedy, keď sa učíme nejakú novú pesničku alebo keď sa chystáme vydať album. Najlepším tréningom sú však samotné vystúpenia, ktoré absolvujeme takmer každý víkend," prezrádza nám šéf kapely Štefan Slabý. Za pätnásť rokov sa v Borovienke vystriedali takmer tri desiatky muzikantov. Niektorí odišli zo zdravotných dôvodov, mladí zasa chceli skúsiť niečo nové.
Najsmutnejším pre nich však bol náhly odchod zabávača Pavla Valáška, ktorý vďaka nezodpovednému vodičovi z Bratislavy zahynul pri autohavárii. V súčasnosti hrá kapela v zložení: Štefan Slabý – trúbka, sólový spev, Michal Sedlák – akordeón, Jozef Žažo – klarinet, spev, Erik Zamec – bicie, Luboš Perenčay – basgitara, tuba, Andrej Vančo – trúbka a Braňo Galbavý – trombón, spev. Ako hosť s kapelou často vystupuje speváčka Helena Vrtichová.