Farebný svet grafických variácií Jozefa Dusíka

Už po hodine boli niektoré zo 140 vystavovaných diel zadané. Novinkou sú slnkom prežiarené akryly, ktoré prekvapili aj majstrových „šulkárov", s ktorými konzultoval výber diel na piešťanskú výstavu.
Prierez jeho tvorbou od roku 1965 po súčasnosť si môžete pozrieť až do 8. januára. Jozef Dusík študoval grafiku u národného umelca Vincenta Hložníka. Ten o svojom žiakovi povedal: „Dusík do našej súčasnej grafickej tvorby prináša novú introvertnú tvorbu a jeho diela sú naplnené čarovnými vzorcami symbolov.
" Na vernisáži sme sa zoznámili s bratislavskými študentmi grafiky Máriou Grofčíkovou, Júliou Pályovou, Marekom Burclom a Jurajom Slivkom. Tento veselý štvorlístok nám na adresu svojho profesora prezradil: „Je to jediný učiteľ na škole, ktorý nás učí vlastným príkladom.
Je tvorivý, húževnatý, stále čosi skúša. A keď sa mu niečo podarí, má radosť, ktorú prenáša aj na nás. Jeho spôsob učenia je inšpirujúci, pán profesor srší humorom a dobrou náladou. Tešili sme sa aj na túto výstavu, veď sme ju s ním prežívali celý rok."
Dozvedeli sme sa tiež, že Jozef Dusík je nielen zaujímavý človek, ale aj dobrý kuchár. „Zajtra máme imatrikuláciu, na ktorú náš učiteľ varieva kapustnicu. Nevieme, čo do nej pridáva. Na celý deň sa zavrie do kabinetu a varí. Kapustnica nemá chybu, býva dosť červená. Ktovie, či do nej nepridáva aj trochu farby."
Kým mládež žartovala, profesor sa priznal, že skromnosť nie je jeho najsilnejšia vlastnosť. „Vždy hovorím, že sa mi všetko podarí. A je to pravda. Len nepoviem na koľkýkrát. Ak to nejde na prvý, pôjde to na sedemdesiaty raz… Talent na maľovanie človek musí mať, bez neho to nejde.
Ale usilovnosť, veľká túžba a chcenie – to sú atribúty, bez ktorých sa umenie nedá robiť. Heslo – Pracovať a znova pracovať! vtĺkam aj do hlavy svojim študentom. Nedávno sa mi do rúk dostali obrázky z Unicefu. Ľudia dokážu maľovať ústami, nohami a ja neviem ešte čím. Ak to oni dokážu, potom niet čo dodať…"