Blog Diany Sixtovej: Milý Ježiško…

  • Nezaradené
  • 18. decembra 2008, 11:25
  • Autor:Diana Sixtová

Dnes som prišla na to, čo by som napísala Ježiškovi, ak by som na to nebola príliš stará. No pekne poporiadku.

Premýšľala som nad skupinou ľudí, ktorí chodia po tomto svete a mne sa zdá, že sú z planéty, ktorá je len ich a minimálne v tisícej galaxii odtiaľto.
Majú určité spoločné znaky. V prvom rade, všetci sú muži. Nie je to len môj vzťah k mužom, je to niečo celkom iné, špeciálne.
Ďalej, každý z nich, má špeciálnu schopnosť, ktorou v minúte získa celý vesmír na svoju stranu. A to je ich podstata.
Raz som bola na jednom reggae festivale, ktorý sa konal pod holým nebom. Pod pódiom to vrelo a ja som sa v úzadí pohupovala s rukami vo vreckách.  V tej chvíli sa mi vyplatila jedna moja inak nepohodlná vlastnosť, a síce, že sa s každým bavím rovnako. To znamená, že tak ako odpovedám na hlavnej stanici bezdomovcovi, že naozaj nemám oheň, tak by som sa rozprávala aj s pápežom. Nie som neúctivá, len nikoho nesúdim. Človek ako človek.
No, ako sa tak kývam do rytmu, priplichtilo sa ku mne také strapaté čudo, trošku opité vínom, trošku tou muzikou a keď sa na mňa pozrelo, mala som pocit, že ak mu nesplním všetky želania, celý svet zhorí na popol.  Neviem, ako sa ten chlapík volal, pretože sa mi najprv predstavil ako „nikto“ a potom ako  „Al Capone“, ale to je celkom jedno. Pretože len čo som po prvý krát dvihla ruky nad hlavu a luskla prstami, Al Capone začal spievať. Spieval nejakú strašne smutnú španielsku pieseň a aj keď nemal ani tridsať rokov, mala som pocit, že dnes večer tancujem pre Ibrahima Ferrera a všetkých pouličných gitaristov zo Sevilly. A vedela som, že tento človek o bolesti niečo vie. Jednoducho som mu verila každý tón a on spieval a spieval a ešte aj tá tráva, čo rástla pod mojimi nohami, sa smiala cez slzy.
Teda, tomuto chlapovi  patril vesmír, keď spieval.
Každý z tých podivných mágov má iný spôsob ako ho vlastniť. Niekto dokáže posielať vôňu na desiatky kilometrov a tak komunikovať, niekto dokáže tancovať tak, že zrazu viete tancovať aj vy, niekto dokáže odfotiť myšlienky, ako si plávajú na čele…Už ich poznám dosť a stále mám pocit, že je to len zlomok toho všetkého.
Mám trošku des z toho, že kopec ľudí nie že nevidí tých ľudí, ale ani na nich neverí a na tomto článku sa pravdepodobne dobre pobaví.
Tak už viem, čo si prajem od Ježiška. Prosím, nech sa nikdy v živote neprestanem diviť, nech nikdy nevyjdem z úžasu a nech nikdy neprestanem byť fascinovaná.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je štvrtok 29. septembra. Meniny má Michal, Michaela.
  • 28.09.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Vpredu aj vzadu hasičské autá a medzi nimi pestrý pelotón cyklistov. Na dvojkolesové tátoše nasadli v rámci nesúťažnej disciplíny BOVO…
  • 28.09.2022, 23:02
  • Kultúra a spoločnosť / Región
štvrtok, 29. septembra 2022
Meniny má Michal, Michaela, zajtra Jarolím