Fyzioterapeut Dušan Benický myslí aj na Piešťany
Neodmysliteľnou súčasťou práce každého športovca je tréning. Práve od jeho kvality zväčša závisí, ako sa bude vyvíjať športovcova kariéra. V špičkových kluboch sa o výkonnostný rast športovca nestará iba tréner, ale aj ďalší členovia realizačného tímu. Do neho patrí aj fyzioterapeut. Jednou z najznámejších svetových persón v tejto brandži je Slovák Dušan Benický.
Tento 55-ročný bývalý hokejista Slovana Bratislava a absolvent FTVŠ sa môže pochváliť tým, že bol členom univerziádneho tímu ČSSR, ktorý získal v roku 1975 v Žiline zlaté medaily. Dušan žije už takmer tri desaťročia v Kanade. „Na vysokej škole som v diplomovej práci rozoberal pohyb hokejistu pri hre.
Po skončení školy som postgraduálne študoval u docenta Horského, a zároveň som začal robiť trénera na ZŠ Kalinčiakova v Bratislave, kde v tom čase vznikla jedna z prvých športových hokejových tried na Slovensku. Emigrovať som sa rozhodol v roku 1980. Najprv do Rakúska a odtiaľ do kanadského Vancoueru.
Po týždni prišla za mnou i manželka s polročným synom. Začiatky boli ťažké. V Rakúsku som robil sedem mesiacov doslova všetko. Až potom som dostal povolenie na odchod do Kanady.
Bol som šťastný, že som mohol odísť do kolísky hokeja, ktorého úroveň je oveľa vyššia než naša," spomína na svoje začiatky Dušan Benický. Emigranti to nemajú nikde ľahké. Ani v Kanade. Výnimkou nebol ani Dušan: „V roku 1982 sa mi narodil druhý syn.
O rodinu sa bolo treba postarať. V hokeji sa cudzinec presadzuje v Kanade ťažko. Kto to chce dokázať, musí byť aspoň o triedu lepší než domáci. Ako hráč som bol podpriemerný, preto som sa chcel presadiť inak.
No hoci mám vysokú školu, musel som spočiatku kopať kanály, rozvážať pizzu či jazdiť na nákladiaku. Zarábal som tisíc dolárov. Až neskôr som sa dostal k hokeju. Hráči, ktorých som vtedy trénoval, mali úspechy.
Aj vďaka tomu som sa zamestnal na univerzite, kde som učil anatómiu, fyziológiu a športové vedy. Tam som sa stretol s krasokorčuliarskym trenažérom. Rozmýšľal som, ako by sa dal využiť ešte lepšie.
Sledovaním hráčov na trenažéri, ľade i na suchu som zisťoval ich negatívne návyky, ktoré bolo treba odstrániť. Robil som kondičné programy a vyhodnocoval som predpoklady hráčov pre hokej." Dušan bol vo svojej práci fyzioterapeuta úspešný.
Preto jeho pomoc vyhľadávali a vyhľadávajú špičkoví hokejisti z celého sveta. „Z tých najznámejších spomeniem aspoň Rusov Larionova a Bureho, Čechov Jágra, Jelínka, Vokouna, zo Slovákov Petra Bondru, Mira Šatana či Zdena Cháru. Robil som však aj so špičkovými hokejistami ostatných hokejových veľmocí," pochválil sa nám D. Benický.
Ako rodený Slovák však pomáhal aj našej reprezentácii. Na prelome rokov 1999-2000 bol v realizačnom tíme trénera našich juniorov do 20 rokov Jána Filca, ktorí získali na MSJ v Kanade historickú prvú bronzovú medailu. „Spolu s trénerom Filcom sme pre chlapcov zorganizovali desaťdňový kemp v Toronte.
Ten chlapcom pomohol a nakoniec z toho boli bronzové medaily. Tento úspech si cením viac než seniorské zlato z Göteborgu." Dušan Benický založil spolu s Piešťancom Marošom Juricom na Slovensku spoločnosť Benického tréningový hokejový systém. Prvé takéto centrum v Európe otvorili v českom Chomutove, no ich zámerom je, aby niečo podobné fungovalo aj na Slovensku. Neboli by proti, keby to bolo práve v Piešťanoch…
