Medaily sa už František Manák nedožil
Na cintoríne na Žilinskej ceste v Piešťanoch sme sa v polovici novembra rozlúčili s dlhoročným predsedom Spolku francúzsko-slovenského priateľstva a šéfredaktorom slovenského Spravodajcu vo Francúzsku – Františkom Manákom (74), rodákom z Drahoviec.
Na pohrebe boli okrem jeho blízkych a priateľov aj herečka Eva Kristínová, zástupcovia Matice slovenskej, medzi nimi aj novinár a spisovateľ Stanislav Bajaník. Dlhoročný pracovník Tesly Piešťany, Miroslav Margoč, na Františka Manáka spomína takto:
„Spoznal som sa s ním na oddelení testovacích zariadení, ktoré som vtedy viedol. František Manák bol veľmi ušľachtilý, ochotný, empatický a dobrý človek. Mal rád prírodu, spoločné výlety a nepokazil žiadnu kolektívnu akciu. Keď v 68. roku emigroval, odišiel aj so svojou manželkou Editou do Francúzska. No a potom, po nežnej revolúcii, sa na základe jeho dobrých kontaktov rozbehla kultúrna spolupráca medzi Piešťancami a francúzskymi Slovákmi. Aj vďaka nemu sa folklórne súbory Máj a Slnečnica mohli prezentovať vo Francúzsku."
Vráťme sa však k zložitému roku 1968, keď František Manák emigroval. Jeho príchodom do Francúzska sa začala bohatá éra organizovania zájazdov a sponzorstiev slovenskej kultúry v Paríži aj celom Francúzsku. Bajaník o ňom v Slovenských národných novinách píše:
„Manák redigoval samostatné periodikum, organizoval slovenský kultúrny život, podporoval a šíril slovenskú kultúru vo Francúzsku. Niekoľko rokov bol členom rady Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matice Slovenskej, s ktorou intenzívne spolupracoval až do svojej smrti – 10. novembra 2008."
Tento vzácny muž získal za svoju nezištnú prácu pre Slovákov na celom svete Zlatú medailu sv. Cyrila a Metoda in memoriam. Udelila mu ju Matica slovenská, ktorá sa s týmto horlivým Drahovčanom rozlúčila so slovami:
„Nech ho Boh prijme do svojho náručia!" Manželka Edita touto cestou vyjadruje úprimné poďakovanie za prejavy sústrasti, kvetinové dary a najmä – vzácne vyznamenanie! Česť jeho pamiatke!
