Hrali smútočné halali pre človeka s veľkým Č
Patril medzi najstarších poľovníkov v našom okrese. Aj napriek pokročilému veku bol stále aktívnym poľovníkom a využil každú možnosť byť v prírode, ktorú tak miloval, ako miloval svoju manželku, svoje deti a svoje vnúčatá.
Pamätám sa, ako keby to bolo včera, keď ma v roku 1990 prijali za člena poľovníckeho združenia Poľana Ratnovce – Sokolovce a on mi povedal: „Peter, ukážem Ti hranice revíru, aby si ho poznal." Začali sme na Havrane, kde mi z nenazdajky povedal: „Od tejto chvíle som pre Teba Alfonz a nie ujo Alfonz.
Poľovníci si majú tykať." Prežili sme spolu veľa krásnych poľovačiek, poľovných zážitkov a chvíľ strávených v prírode. Vždy mi mal čo povedať a ja som vedel, že ak potrebujem radu, on niečo s úsmevom vykúzli.
Poľovali sme spolu 14 rokov, až sa naše cesty rozišli. Moja smerovala do PS Striebornica Moravany a jeho do PS Tematín Lúka. Keďže v tejto PS mám veľa dobrých priateľov, mnohokrát sme sa stretávali na poľovačkách, no i súkromne, a vždy sme sa mali o čom rozprávať.
Bol to poľovník s pravým srdcom, ktorý zver kŕmil v tom najťažšom období, vodu vyvážal pre zver v časoch najväčšieho sucha a zver lovil, len keď to uznal za vhodné. V utorok ráno 2. decembra 2008 dotĺklo srdiečko Ing. Alfonza Nikolényho po krásnych 82 rokoch, z ktorých 46 rokov zasvätil poľovníctvu a prírode. Z našich poľovníckych radov odišiel človek s veľkým Č a poľovník s veľkým P.
S úctou Ti priradím „Alfi", ako sme ťa familiárne volali, ešte jedno veľké P za slovo „priateľ". Za Tvoj prístup k mladým začínajúcim poľovníkom, za rozvoj poľovníctva na Slovensku Ti naša Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu Piešťany udelila v tomto roku ocenenie Strieborná medaila za zásluhy rozvoja poľovníctva.
Bol si pri zrode reprezentačných poľovníckych plesov, ktoré organizuje naša Okresná organizácia SPZ a vedeli sme, že toto ocenenie je skutočne zaslúžené a v tých správnych rukách.
Viem, že nám budeš veľmi chýbať, no nezostáva nám nič iné, len sa s tým vysporiadať a spomínať na všetky krásne chvíle. Možno bol už čas odísť a osud to tak zariadil, aby si odišiel tichučko, a tak mi dovoľ naposledy povedať nie zbohom, ale „Lovu, lesu zdar!"
