Hasičské deti nosil čertisko

Vrece mali plné balíčkov. Ale ako to správne býva, rozdávali ich len dobrým deťom. Deti našich hasičov od pol do dvanásť rokov tento rok poslúchali nielen svojich rodičov, ale aj starých rodičov a pani učiteľky. Niet sa preto čo čudovať, že po básničke, pesničke či prezradení svojho mena čert súhlasil s tým, aby im anjelik dal sladkosti.
Mikuláš bol akýsi nezhovorčivý, len sa usmieval a sedel ako zima na prípecku. „Ozaj, viete, kde býva čert?" pýtal sa hyperaktívny čertisko. „No predsa v pekle," kričali deti. „Nie, nie, to je omyl, bránil sa rohatý. Ja bývam v Čertovej peci!" A potom porozdával cibule tým deťúrencom, ktoré si chceli vyskúšať, ako sa lezie do čertovho vreca.