Blog Jaroslava Poturnaja: Niečo o tulákovi

– Tulák si je vedomý, že vlastne všetky veci a pokroky na jeho ceste sa začínajú tým, že ich sám zamýšľa, želá si ich a privoláva svojím nezlomným úmyslom.
Vyberie si cestu, ktorá má srdce a kráča po nej. Najprv sa obzerá a veselí sa a neskôr vidí a vie. Vie, pretože prehliadol, vie, že nič nie je dôležitejšie ako všetko ostatné. Nejde k žiadnemu cieľu. Vie, že neexistuje nič čierne a nič biele. Jediná vec, ktorá ho spája s ostatnými ľuďmi, je jeho kontrolované bláznovstvo.
Ak nič nie je dôležitejšie ako všetko ostatné, muž poznania si vyberie akýkoľvek čin a vykoná ho, ako keby mu na ňom záležalo. Vďaka svojmu kontrolovanému bláznovstvu vraví, že to, čo robí, je dôležité. Ale on dobre vie, že to tak nie je. A preto, keď sa skončia jeho dni, odíde v pokoji, bez ľútosti, bez starosti, či jeho konanie prinieslo výsledky, alebo nie, či bolo dobré, alebo zlé.
– Toto učenie mi pomáha stíhať veci, nestresovať sa a byť v pohode.
– Lekcia: Na "staré kolená" som bol na koncerte skupiny Gladiátor v Moravanoch. Tancoval som tam so svojou ženou Zuzkou dva metre od pódia. Spolu so mnou tam tancovali aj chlapci a dievčatá, ktoré mi mohli byť deťmi. Takmer som ohluchol, ale bol som šťastný, spokojný a slobodný.  
– Dúfam, že som dobrý žiak Dona Juana.

Ďalšie blogy Jaroslava Poturnaja – tu.