Blog Slávky Novákovej: Šťastie

  • Nezaradené
  • 7. decembra 2008, 19:56
  • Autor:Slávka Nováková

Nedávno som počula dobrý frk: Ruský redaktor prestížneho periodika robil anketu s úspešnými ľuďmi. Pýta sa jednej respondentky: „Nataša Nikolajevna, kak slučílos, što vy stálas z jadróvej fyzičky prostitútkoj???“

Nataša Nikolajevna sa hlboko zamyslela a potom povedala: "Éto tóľlko prósto ščástie".
Parametre šťastia sú pre každého iné. Niekto je rád, keď úspešne skončí školu, iný keď sa zamestná na lukratívnom mieste, ďaľší, keď postúpi v zamestnaní a chodí na stáže do zahraničia, ďaľšiemu k šťastiu stačia úplne obyčajné, ale dôležité veci ako zdravie, rodina, priatelia, záujmy…
Niekto si meria mierku svojho šťastia obsahom peňaženky… Minule sme mali stretnutie zo strednej školy. Každý vstal a prehovoril o sebe. Starí hoteláci, to bola vždy "kasta". Polovica triedy sa prezentovala ako úspešní podnikatelia. Dokonca aj jeden náš spolužiak, ktorý ledva prechádzal z ročníka do ročníka, vyhlásil, že má úspešnú – s. r. óčku a je riaditeľ továrne na paštéty.
Pán riaditeľ nám ukazoval fotografie svojej rodiny kde sa opaľovala jeho manželka a dcéry na plážach nejakého mora. My s kamoškou sme si hovorili, ten Robo mal v živote šťastie, veď v škole bol tupý jak broky…
A vôbec, už som sa v živote mnohokrát stretla s tým, že na mnohých vedúcich funkciách sú ľudia, ktorích IQ je veľmi hlboko v mínuse. Najväčšie nešťastie je, keď je niekto sprostý ešte aj bohatý a dokonca aj vedúci, alebo podnikateľ.
A zúfalé je, keď niekto dobrý a talentovaný nemá dobrý osud… Na tejto stretávke najviac zabodovala moja spolužiačka, s ktorou som sedela štyri roky v lavici. Postavila sa a suverénne povedala: "Som upratovačka. Upratujem na Banke základnú školu. Upratujem vestibul aj prvé poschodie. Okrem toho nakupujem pre školu aj čistiace prostriedky. Myslím, že sú so mnou spokojní, lebo vždy dostanem aj prémie."
Keď sa jej potom pýtali, či ju netrápi, že s hotelkou robí upratovačku odpovedala: "Pre mňa je podstatné, že pracujem v mieste svojho bydliska, že mám počas práce dve pauzy, cez ktoré si môžem nakúpiť a ísť domov niečo porobiť, iné ma nezaujíma".
Veľmi sa mi páčila, že sa nehrala na nič a že bola taká, aká bola. Tak som vstala a povedala som: "Ja môžem potvrdiť, že má všade čisto a že sú s ňou naozaj spokojní". A potom sme spolu stiahli sedmičku červeného…
Čo sa týka mňa, som šťastná, že môj syn dostal minule z písomky z chémie jednotku, a tým si opravil predchádzajúcu guľu, že začal chodiť na športy a nesedí doma pri počítači a budem najšťastnejšia, keď skončí jeho obdobie puberty, ktoré by som najradšej prespala, ale bohužiaľ, to sa nedá.
A ešte šťastnejšia by som bola keby… ale to si nechám pre seba.

Ďalšie blogy Slávky Novákovej:
Decembrové pastorále
Kultúra a etika prejavu
November 1989
Vlasy
Kam s vami starkí…
Stereotyp ma zabíja

0 Shares

Najnovšie správy

Červený kamión rozžiarený tisíckami svetielok, vianoční škriatkovia a Santa Claus. Takáto paráda zavítala do centra Piešťan v sobotu 3. decembra.…
  • 30.11.2022, 09:37
  • Kultúra a spoločnosť / Piešťany
Jedinečnú príležitosť stretnúť v uliciach anjela ponúkajú počas čarovného predvianočného obdobia Piešťany. Oblastná organizácia cestovného ruchu Rezort Piešťany podporila projekt,…
  • 30.11.2022, 09:54
  • Kultúra a spoločnosť / Piešťany
streda, 30. novembra 2022
Meniny má Andrej, Ondrej, zajtra Edmund