Pri poliklinike našli nový termálny zdroj
Firma Promabyt Slovakia z Nového Mesta nad Váhom na svojich pozemkoch za piešťanskou poliklinikou uskutočnila v tomto roku geotermálny vrt a bude mať vlastný zdroj horúcej podzemnej vody. Správu potvrdil zástupca spoločnosti, informácie o tom, na aký účel ho použijú, však zverejniť nechcel. Pri vypracovávaní štúdie vrtu spolupracoval aj Augustín Rebro, znalec z odboru hydrogeológie a autor publikácií o liečivých a minerálnych prameňoch. Podrobnosti, rovnako ako firma, uviesť nechcel, povedal nám však, že voda, ktorú objavili, nemá spojitosť so žriedlom na Kúpeľnom ostrove a ide o iný prameň.
Pramene komunikujú, ale nie celkom
„Vrt za poliklinikou je zo všetkých najhlbší, má až cez 1280 metrov. Odkiaľ táto voda pramení, nevieme," hovorí A. Rebro. Na rozdiel od kúpeľnej vody však táto neobsahuje síru ani oxid uhličitý. Prieskumy z 50. rokov minulého storočia naznačovali, že pri navŕtaní ďalších zdrojov by kúpele prišli o časť výdatnosti zdroja na ostrove.
Podľa správy z Balneologického múzea v Piešťanoch „odber termy odnepamäti len z centra žriedla na Kúpeľnom ostrove prispieva k stabilizácii žriedelného režimu. Odoberanie z vrtov mimo centra na Kúpeľnom ostrove by nevyhnutne znížilo výdatnosť studní tohto centra a viedlo by k nepriaznivému triešteniu…" Rebro s tým nie celkom súhlasí.
„Keď sme robili okolo stopäťdesiat plytkých vrtov, výdatnosť sa neznížila," povedal. Znalec ďalej tvrdí, že podľa zistenia sú pramene rozptýlené pod celým Kúpeľným ostrovom. Na povrch sa dostane iba menšie množstvo vody a ostatná sa rozleje v podzemí. „Keď sa vŕtalo do hĺbky okolo dvesto metrov, získali sme, naopak, väčšie množstvo termálnej vody. Pramene síce spolu komunikujú, ale nie úplne, zaznamenali sme len rozdiely výdatnosti.
Celý kúpeľný zdroj má výdatnosť asi 150 litrov za sekundu." Podľa Rebra sa však nedá povedať, že sa termálne pramene sústreďujú iba na vážskom ostrove. Nezávisle navŕtali napríklad vrty VLÚ-1 a VLÚ-2 pre Kúpeľný ústav E. F. Scherera (bývalý vojenský) v Piešťanoch, ktoré už nie sú na ne napojené „Bolo však treba ísť hlbšie, "dodáva A. Rebro, „aby sa získala vyššia teplota".
Treba vŕtať hlbšie
Podzemné vody sú vraj vrstvové, a tak sa v rôznych hĺbkach môže nachádzať niekoľko druhov prameňov. „Piešťanské vody majú rôznu kvalitu, ale je obmedzovaná na určité geologické vrstvy," hovorí znalec. „Dokazuje to aj takzvaná zázračná studňa na Detvianskej ulici. Zistilo sa, že v kopanej studni sa vyskytli polotermálne sírne vody.
Keď majiteľ išiel hlbšie, zarazil do studne trubku a v nej sa objavila voda iného zloženia ako v studni." Geotermálna energia podzemnej vody, zohrievanej teplom zemského jadra, sa môže používať aj na vykurovanie či výrobu energie. Na Slovensku majú vody nižšiu teplotu – od 45 do 130 stupňov Celzia, preto nie sú úplne vhodné na výrobu energie. Ich komerčné využitie obmedzujú vysoké sumy za geologické prieskum, ktoré sa pohybujú v desiatkach miliónov korún a neistota pri povoľovacom procese.
Na vŕtanie zdroja treba rozhodnutie ministerstva životného prostredia, povolenie na jeho využívanie zasa vydáva krajský úrad životného prostredia. V prípade, že je voda uznaná za liečivú, rozhoduje Štátna kúpeľná komisia, ktorá má právo využitie zdroja zamietnuť, napríklad ak je to vo verejnom záujme.
Vrty zažívajú boom
Termálne pramene napriek tomu zažívajú svoj rozvoj a ako obnoviteľný zdroj energie ho na našom území začínajú využívať viaceré mestá. V Galante vybudovali nový Aquapark a termálnou vodou vykurujú niektoré mestské časti.
Jedným z miest, ktoré veria, že investícia do hľadania prameňov sa vyplatí, sú Lipany v Sabinovskom okrese. Majú šesťapol tisíca obyvateľov a za vrt na mestských pozemkoch podľa agentúrnych správ zaplatili 67,5 milióna korún (2,241 mil. €).
Na túto investíciu si zobrali pôžičku 25 mil. Sk (829 848 €) od environmentálneho fondu. Od využitia zdroja si sľubujú vytvorenie nových pracovných miest a jeho potenciál má v pláne využiť na vykurovanie, vybudovanie vodného parku, v poľnohospodárstve a na technické účely.
